Emmanuela Macrona, ktorý minulý týždeň vyhlásil, že vyslanie západných vojsk na Ukrajinu nemožno vylúčiť, mnohí európski partneri – najmä nemecký kancelár Olaf Scholz – okamžite odmietli. Ruský prezident Vladimir Putin napriek tomu využil vyjadrenie francúzskeho prezidenta na to, aby vyslovil zatiaľ najvýraznejšiu hrozbu jadrového konfliktu.
Macron povedal, že si za svojím výrokom stojí, a vyzval európskych spojencov, aby teraz, keď sa „vojna vrátila na našu pôdu“, neboli „zbabelcami“. Základné posolstvo francúzskeho prezidenta, že členovia NATO musia byť pripravení urobiť viac na pomoc Ukrajine proti obnoveným ruským silám, je opodstatnené. Malo by však ísť o poslanie väčšieho počtu zbraní, nie vojakov. Jeho verejné reči o nasadení vojenskej techniky na území krajiny spojencov zle naladili a obnažili strategické rozpory, najmä s Nemeckom práve vtedy, keď je potrebný jednotný front.
Tento článok je určený pre predplatiteľov.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
Zostáva vám 69% na dočítanie.
