Rozhodnutie Ústavného súdu o pozastavení účinnosti napadnutého zákona nie je rozhodnutie vo veci a neznamená koniec konania súdu. V súvislosti s diskusiou o podaní prezidentky Zuzany Čaputovej pre novelu Trestného zákona na to upozornil prodekan Paneurópskej vysokej školy Boris Balog. Ako podotkol, finálne bude rozhodnutie Ústavného súdu, v ktorom autoritatívne rozhodne, či nesúlad s ústavou je alebo nie je.
"Navodzuje sa dojem, ako keby sa uplynutím 15. marca 2024 konanie na Ústavnom súde skončilo alebo by mala zaniknúť právomoc Ústavného súdu o návrhu ďalej konať, alebo by sa mala nejako zmenšiť alebo oslabiť, alebo by konanie stratilo zmysel. Nič také sa nestane. Účelom konania o súlade právnych predpisov nie je rozhodovať o tom, či zákon má alebo nemá byť účinný," skonštatoval Balog. Doplnil, že súd o ústavnosti rozhodne bez ohľadu na dátum.
Bezodkladné rozhodnutie o pozastavení účinnosti treba podľa Baloga chápať tak, že Ústavný súd rozhodne o návrhu vtedy, keď bude mať kvalifikovanú istotu, že ďalšie uplatňovanie napadnutého právneho predpisu môže ohroziť základné práva a slobody, že hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. "Iba to, že to navrhovateľ požaduje a tvrdí, nepostačuje, ale toto posúdenie musí urobiť Ústavný súd pri mimoriadne citlivom zvažovaní a vyvažovaní toho, čo spôsobí jeho zásah (aké to bude mať dôsledky) a čo spôsobí, ak nezasiahne (a aké to bude mať dôsledky)," priblížil.
Nevyužitie práva veta podľa Baloga znamená definitívnu stratu možnosti akejkoľvek zmeny schválenej novely Trestného zákona v parlamente.