Estónsko, Lotyšsko a Litva si v stredu predvolali ruských diplomatov, aby vyjadrili rozhorčenie a požadovali vysvetlenie v spojitosti so zoznamom hľadaných osôb, na ktorý Rusko zaradilo vysokopostavených predstaviteľov pobaltských štátov vrátane estónskej premiérky Kaji Kallasovej. Informovala o tom agentúra DPA.
Estónske ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že estónski predstavitelia vyjadrili rozhorčenie nad zmieneným krokom Ruska a na stretnutí požadovali písomné vysvetlenie.
Podľa rezortu bol ruskému diplomatovi tlmočený postoj Estónska, podľa ktorého kroky Moskvy nebudú mať želaný vplyv na politiku, a že krajina bude aj naďalej Ukrajinu podporovať.
Lotyšsko si tiež predvolalo ruského chargé d‘affaires, aby mu v súvislosti s krokmi Ruska tlmočilo svoj rozhodný protest.
Rovnako aj Litva si predvolala ruských diplomatov, pričom požadovala, aby ruské veľvyslanectvo "okamžite ukončilo politicky motivované prenasledovanie litovských občanov". Litovské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení dodalo, že kroky Ruska sú v rozpore so všeobecne uznávanými medzinárodnými normami.
Estónsko, Litva a Lotyšsko ako bývalé sovietske republiky po získaní nezávislosti odstraňujú sovietske pamätníky rozmiestnené na ich území. Tento proces zosilnel po začiatku invázie Ruska na Ukrajinu.
Rusko v utorok uviedlo, že Kallasovú spolu s niekoľkými ďalšími ľuďmi zaradilo na zoznam hľadaných osôb pre "ničenie pamätníkov sovietskych vojakov". Okrem Kallasovej na zozname figurujú aj ďalší pobaltskí politici vrátane viac ako 80 predstaviteľov Lotyšska a litovského ministra kultúry Simonasa Kairysa.