Estónsko a Litva dnes adresovali Moskve protestné nóty kvôli tomu, že Rusko v utorok vydalo zatykač na estónsku premiérku Kaju Kallasovú a ďalších pobaltských činiteľov. Ruské kroky sú podľa Tallinnu a Vilniusu v rozpore s medzinárodným právom.
Kremeľ v utorok oznámil, že Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku Kallasovú a desiatky ďalších politikov a činiteľov zo všetkých troch pobaltských krajín, a to kvôli "nepriateľským krokom voči historickej pamäti" aj Rusku ako takému.
Konkrétnym dôvodom je zjavne odstraňovanie sovietskych pamätníkov v Pobaltí po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Kallasová uviedla, že sa nenechá umlčať a bude ďalej podporovať Ukrajinu.
Estónsko, Lotyšsko a Litva, ktoré boli v minulosti anektované Sovietskym zväzom, ale teraz sú suverénnymi členmi EÚ a NATO, od ruskej invázie na Ukrajinu jednoznačne podporujú napadnutú krajinu a ostro odsudzujú počínanie Moskvy.
V utorok Kremeľ oznámil, že na ruský zoznam hľadaných osôb boli zaradení Kallasová, šéf úradu estónskej vlády Taimar Peterkop, litovský minister kultúry Simonas Kairys ako aj zhruba 60 súčasných a bývalých poslancov lotyšského parlamentu, ktorí schválili odstúpenie od dohody s Ruskom o ochrane pamätníkov.
"Títo ľudia sú zodpovední za rozhodnutia, ktoré sú v podstate znevážením histórie, sú to ľudia, ktorí vykonávajú nepriateľské akcie proti historickej pamäti, proti našej krajine," uviedol v utorok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.
"Tieto ruské rozhodnutia sú v rozpore so všeobecne uznávanými normami medzinárodného práva, sú prejavom úsilia falšovať minulosť a neúcty voči historickej pamäti Litvy," uviedlo v dnešnom vyhlásení litovské ministerstvo zahraničných vecí. Vilnius vyzval, aby litovskí činitelia boli z ruského zoznamu vyškrtnutí.
Estónsko vo svojom vyhlásení uviedlo, že jeho diplomati "vyjadrili rozhorčenie" a od Kremľa požadujú vysvetlenie. "Ministerstvo zahraničných vecí tiež uvedomilo zástupcov Ruska, že tieto kroky ruského štátu nás neodradia od podnikania správnych krokov a Estónsko nezmení svoju rozhodnú podporu Ukrajine," dodalo ministerstvo v Tallinne.
Podľa pobaltských štátov ich Sovietsky zväz v rokoch 1940 až 1941 a 1944 až 1991 okupoval. Moskva to odmieta, lebo sa považuje za osloboditeľa tohto územia, a akýkoľvek iný prístup považuje za "falšovanie dejín", čo je v Rusku považované za zločin.
Po začatí ruskej plnohodnotnej invázie na Ukrajinu začali Estónsko, Lotyšsko a Litva odstraňovať sovietske pamätníky, ktoré označili za symboly sovietskej okupácie.