V Česku bolo vlani postavených päť nových veterných elektrární s výkonom 13,3 megawattu, takéto zdroje vznikli prvýkrát od roku 2019. Celkovo sa počet veterných elektrární v Česku zvýšil na 345 s celkovým výkonom 352 MW. Vyplýva to z údajov Komory obnoviteľných zdrojov energie.
Česko v rozvoji veternej energetiky výrazne zaostáva za niektorými okolitými štátmi, podiel vetra na celkovo spotrebe teraz predstavuje okolo jedného percenta. Celkový inštalovaný výkon zodpovedá asi tretine výkonu najväčšej českej uhoľnej elektrárne v Počeradoch.
Najväčšia veterná elektráreň v ČR bola vlani postavená v Jívovej na Olomoucku. Išlo celkovo o päť zariadení s výkonom dva megawatty. Ďalšie elektrárne vznikli v Žipotíne na Svitavsku, Vrbici na Karlovarsku, Dievčenskom Hrade na Bruntálsku a pri Moravici na Opavsku. Niektoré zdroje však budú postupne plne pripájané do siete až tento rok.
Ide o prvé postavené veterné elektrárne v Česku od roku 2019. Ich výstavba často naráža na odpor obyvateľov obcí. Viaceré zamýšľané projekty v predchádzajúcich rokoch zastavili práve protesty miestnych obyvateľov. Zástupcovia odboru sa dlhodobo sťažujú tiež na komplikácie v povoľovacích procesoch.
Napriek vlaňajšej výstavbe Česko naďalej vo veternej energetike výrazne zaostáva za niektorými okolitými štátmi. Kým v Česku je podiel vetra na celkovej spotrebe energie okolo jedného percenta, napríklad v susednom Rakúsku tento podiel predstavuje 12 percent, v Poľsku potom 11 percent.
Podobne ako Česko je na tom Maďarsko, naopak na Slovensku sú v prevádzke iba tri MW. Celkový priemer v Únii je potom okolo 17 percent, priemer zvyšujú najmä prímorské štáty.
Do budúcnosti komora očakáva oveľa rýchlejšiu výstavbu veterných elektrární v Česku. Do roku 2030 predpokladá výstavbu zhruba až 500 nových zariadení s celkovým výkonom okolo 1650 MW. Komora si v tejto súvislosti veľa sľubuje hlavne od zjednodušovania a skracovania povoľovacích procesov.
Nové veterné elektrárne podľa nej budú vznikať napríklad aj v smrekových monokultúrach v hospodárskych lesoch mimo národných parkov a ďalšie chránené oblasti. Podľa komory je zároveň do budúcnosti potrebné uvažovať o väčších zariadeniach, ktoré vyprodukujú viac elektriny.