Vo Fínsku sa vo štvrtok začína štrajk zvolaný odbormi proti vládou navrhovaným reformám pracovného trhu, ktoré zahŕňajú aj zníženie sociálnych dávok. Na akcii sa očakáva účasť približne 300-tisíc ľudí. Informuje o tom agentúra AFP.
Podobne ako aj ostatné severské krajiny, Fínsko je známe svojím výhodným modelom sociálneho zabezpečenia, ktorý ponúka zvýšené istoty aj výhody pre zamestnancov.
Konzervatívna koaličná vláda premiéra Petteriho Orpa po novom navrhuje, že Fínsko potrebuje "model trhu práce orientovaný na vývoz" s cieľom "zvýšiť dlhodobú konkurencieschopnosť" krajiny.
Tieto návrhy vyvolali ostrú kritiku zo strany odborov, ktoré prisľúbili paralyzovať krajinu a prinútiť tak vládu, aby svoje plány stiahla.
Odborové zväzy sa chystajú vo štvrtok a v piatok ochromiť leteckú dopravu. To povedie k zrušeniu 550 letov spoločnosti Finnair a ovplyvní to približne 60-tisíc pasažierov.
Vlakové spoje, metro, autobusy aj električky v hlavnom meste Helsinki v piatok nebudú vôbec premávať. Rôzne odbory vyzvali aj na prerušenie práce v energetike, školstve a zdravotníctve. Dotkne sa to aj priemyslu, reštaurácií, hotelov, pracovníkov pôšt a iných maloobchodných odvetví i služieb.
Už v stredu začali v Helsinkách protestovať zamestnanci materských škôl, ako aj niektorých obchodov s potravinami a tovární. Podľa štátnej televízie YLE sa očakáva, že do týchto demonštrácií sa zapojí zhruba 300-tisíc ľudí. Na štvrtok bol Ústrednou organizáciou fínskych odborových zväzov (SAK) zvolaný masový protest.
Vládne reformy predpokladajú aj zmenu pravidiel v rámci rokovaní o kolektívnej zmluve. Škrty v sociálnych výhodách by viedli k neplatenému prvému dňu práceneschopnosti i zníženiu dávok v nezamestnanosti v závislosti od príjmu, pričom ich výška sa znižuje, čím dlhšie trvá obdobie nezamestnanosti, vysvetľuje AFP.
Vláda tiež chce obmedziť právo na štrajk a viacerým zamestnávateľom dať možnosť rokovať o pracovných zmluvách na lokálnej úrovni.
Podľa lektora Markkua Sippolu z univerzity v Helsinkách predstavujú plánované reformy výraznú zmenu oproti súčasnému systému.
Reformy "oslabia postavenie zamestnanca, pokiaľ ide o zabezpečenie v nezamestnanosti, ochranu pred neoprávneným prepustením a právo na štrajk," povedal Sippola pre agentúru AFP s tým, že zatiaľ nie je známe, aký budú mať vplyv na kolektívne vyjednávanie, keďže vládnym zámerom je smerovať k väčšiemu počtu dohôd na lokálnej úrovni.