Srbi na severe Kosova spustili rozsiahlu petičnú akciu s cieľom získať dostatok podpisov pre odvolanie štyroch starostov z radov etnických Albáncov, ktorých vlaňajšie uvedenie do úradov spôsobilo v oblasti prudký nárast napätia. Informovala o tom dnes agentúra AP. Opakovanie miestnych volieb by mohlo prispieť k upokojeniu vo vzťahoch medzi Prištinou a Belehradom.

Etnickí Srbi, ktorí tvoria väčšinu v štyroch okresoch na severe Kosova, vlani v apríli v drvivej väčšine bojkotovali miestne voľby, v dôsledku ktorých sa stali starostami etnickí Albánci. O mesiac neskôr sa Srbi týmto starostom pokúsili zabrániť v nástupe do úradov, pričom v sprievodných stretoch s políciou a mierovými silami KFOR boli na oboch stranách zranené desiatky ľudí.

Petíciu, o ktorú podľa stanice Rádio Slobodná Európa/Rádio Sloboda javia kosovskí Srbi veľký záujem, je možné podpísať v severnej časti Mitrovice a tiež v Leposaviči. Od budúceho týždňa tak budú môcť urobiť tiež obyvatelia zvyšných dvoch severokosovských okresov, Zvečanu a Zubin Potoku.

Kosovský premiér Albin Kurti dal vlani najavo, že miestne voľby na severe Kosova sa budú môcť opakovať, ak pre to budú splnené ústavou dané podmienky. Kosovské zákony umožňujú vyvolať hlasovanie o odvolaní starostu okresu v prípade, že sa za to v petícii vysloví viac ako 20 percent oprávnených voličov.

Na opakovanie volieb a tým aj zmiernenie napätia opakovane naliehalo medzinárodné spoločenstvo, dlho mu však bránil pokračujúci bojkot etnických Srbov voči kosovským inštitúciám.

Vlani v októbri hlavná strana zastupujúca kosovských Srbov, probelehradská Srbská kandidátka, oznámila, že je pripravená na účasť v prípadných nových voľbách. Urobila tak po tom, čo ju k tomu vyzval srbský prezident Aleksandar Vučić. Jeho výzve predchádzal septembrový incident pri kláštore Banjska, ktorý si vyžiadal život kosovskoalbánskeho policajta a troch útočníkov z radov kosovských Srbov a ktorý priblížil Kosovo a Srbsko vzájomnému ozbrojenému konfliktu.

Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré ho však ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka.

Väčšina zo zhruba 50.000 Srbov žijúcich na severe Kosova zachováva lojalitu Srbsku. Kurtiho vláda sa to mnohými opatreniami, z ktorých niektoré vyvolávajú na severe Kosova medzietnické napätie, snaží túto skutočnosť zmeniť.