V Sierra Leone sa v stredu začalo súdne pojednávanie s bývalým prezidentom Ernestom Baiom Koromom za vlastizradu a ďalšie trestné činy, ktorých sa mal dopustiť počas novembrového pokusu o štátny prevrat. Správa pochádza z tlačových agentúr AFP a Reuters a stanice BBC News.
Koroma, ktorý stál na čele tejto západoafrickej krajiny v rokoch 2007-2018, bol už predtým vypočúvaný a podľa úradov je podozrivý z organizácie pokusu o prevrat. V Sierra Leone hrozí za vlastizradu až doživotné väzenie.
Z vlastizrady bolo v utorok obvinených ďalších 12 ľudí zvrátane Koromovho osobného strážcu Amadua Koitu.
Koita bol aktívny na sociálnych sieťach, kde kritizoval vládu súčasného prezidenta Juliusa Maadu Bia, ktorého v júni 2023 zvolili do druhého funkčného obdobia. Výsledok sporných prezidentských volieb odmietol hlavný opozičný kandidát a spochybnili ho aj medzinárodní partneri vrátane Spojených štátov a Európskej únie.
Pri pokuse o prevrat ozbrojení útočníci 26. novembra 2023 obsadili niekoľko kasární, väzníc a policajných staníc v hlavnom meste Freetown. Oslobodili takmer 2000 väzňov. Vláda neskôr uviedla, že išlo o pokus o prevrat, ktorý viedli najmä Koromovi ochrankári, pričom zabitých bolo 21 ľudí. Bývalý prezident tieto útoky vo vyhlásení odsúdil.
Najvyšší súd v stredu Koromu na kauciu prepustil do domáceho väzenia a prípad bol odročený na 17. januára.
Regionálne Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov v liste z utorka, ktorý mala k dispozícii agentúra Reuters, ponúklo Koromovi azyl v Nigérii. Bývalý prezident túto ponuku prijal.
Minister zahraničných vecí Sierry Leone Timothy Kabba pre agentúru Reuters povedal, že obsah listu presne neodráža obsah stretnutie prezidenta Bia s delegáciou ECOWAS vo Freetowne. Podľa Kabbu vláda "nepodporí" návrh na premiestnenie Koromu.
"Vytvoril sa nebezpečný precedens. Bývalú hlavu štátu - demokraticky zvolenú - vláčime na základe vykonštruovaných obvinení v rámci politickej vendety," povedal pre Reuters Koromov právnik.
Najnovšie násilie vyvolalo obavy z ďalšieho prevratu v západnej časti Afriky, kde sa od roku 2020 uskutočnili prevraty v štátoch Mali, Burkina Faso, Niger a Guinea.