Republika srbská prijme vlastný volebný zákon, ktorý tejto autonómnej časti Bosny a Hercegoviny umožní organizovať voľby nezávisle od celoštátnej volebnej komisie v Sarajeve. Informovala o tom agentúra DPA s odvolaním sa na dnešné vyhlásenie bosnianskosrbského vodcu Milorada Dodika.
"Prenesieme volebný proces na úroveň Republiky srbskej, kam patria," citovali bosnianske médiá Dodika. Ten tiež uviedol, že Republika srbská bude zákonom nabudúce zodpovedať za voľby do svojich orgánov a tiež za komunálne voľby v Republike srbskej. Zodpovednosť ústrednej volebnej komisie v Sarajeve za celoštátne prezidentské a parlamentné voľby zostáva, dodal prezident Republiky srbskej.
Od vojny v rokoch 1992 až 1995 je Bosna rozdelená na dva celky s vysokou mierou samosprávy, popri Republike srbskej je to chorvátsko-moslimská Federácia Bosny a Hercegoviny. Spolu ich spája slabá centrálna vláda, ktorá je z veľkej časti ochromená spormi medzi zástupcami troch hlavných etník. Daytonskou mierovou dohodou prevzalo medzinárodné spoločenstvo úlohu garanta tohto usporiadania.
Srbský nacionalista Dodik sa už mnoho rokov snaží o postupné rozvoľňovanie vzťahov s celoštátnymi orgánmi a odtrhnutie Republiky srbskej od bosnianskeho štátu, pričom politické vedenie jeho zahraničných partnerov Srbska, Maďarska a Ruska ho v týchto snahách buď priamo podporuje, alebo proti nim aspoň nevystupuje. Podľa domácich i zahraničných kritikov vládne Dodik v Republike srbskej autoritárskym spôsobom.
Minulý týždeň Dodik verejne pohrozil, že vyhlási samostatnosť Republiky srbskej v prípade, že vysoký predstaviteľ Christian Schmidt vydá kontroverzný zákon o štátnom majetku. Ten by Bosnu a Hercegovinu definoval ako vlastníka všetkého štátneho majetku, zatiaľ čo dvom entitám by prisúdil iba právo s časťou tohto majetku nakladať. Činitelia v Republike srbskej niečo také zásadne odmietajú. Schmidt, ktorého autoritu medzinárodného správcu v Bosne Dodik neuznáva, už skôr povedal, že nič také nemá v pláne urobiť.
Vlani začal v Sarajeve súd, v ktorom Dodik čelí obvineniu v nadväznosti na dvojicu sporných zákonov, ktorými sa Republika srbská odmietla riadiť verdiktmi celoštátneho súdu i samotného vysokého predstaviteľa. V prípade odsúdenia mu za to hrozí až päť rokov väzenia.