Rozpočtový výbor nemeckého parlamentu si v utorok vypočuje expertov v súvislosti s plánom vlády na pozastavenie ústavného limitu pre nové zadlžovanie, čo by jej umožnilo novelizovať rozpočet na rok 2023. TASR o tom informuje na základe správy agentúry DPA.
Tri strany vládnej koalície kancelára Olafa Scholza sa snažia nájsť východisko z rozpočtovej krízy, ktorá vypukla minulý mesiac, keď jej výdavkovým plánom zasadilo ranu rozhodnutie ústavného súdu. Scholz chce na krízu reagovať pozastavením tzv. dlhovej brzdy, ktorá vo forme ústavného zákona bráni nadmernému zadlžovaniu krajiny. Ak sa toto pravidlo pozastaví, vláda bude môcť so spätnou platnosťou schváliť výdavky vo výške 45 miliárd eur, ktoré tento mesiac zablokoval ústavný súd.
Spolkový ústavný súd vláde znemožnil použiť 60 miliárd eur v tzv. klimatickom fonde. Túto sumu nemecká vláda pôvodne v roku 2021 vyčlenila na zmiernenie následkov pandémie nového koronavírusu, zostala ale nevyužitá. Vláda prostriedky následne vložila do fondu na financovanie projektov v oblasti ochrany klímy a zelenej transformácie, čo súd v novembri označil za protiprávne. Vláda ale už z prostriedkov Klimatického a transformačné fondu použila približne 45 miliárd eur, napríklad na zastropovanie cien energií.
Podľa predložených písomných vyjadrení považuje väčšina expertov vládny plán za primeraný. Poukazujú pri tom na to, že Nemecko sa začiatkom roka ocitlo v núdzovej situácii v dôsledku energetickej krízy, ktorú vystupňovala ruská invázia na Ukrajinu.
Ústavný zákon o dlhovej brzde prijalo Nemecko v roku 2009 v reakcii na svetovú finančnú krízu. Brzda obmedzuje nové pôžičky len do výšky 0,35 percenta ročného hrubého domáceho produktu (HDP). Pozastaviť ju možno v mimoriadnych situáciách, akými sú pandémie alebo prírodné katastrofy. Brzdu Nemecko pozastavilo v rokoch 2020 až 2022 počas pandémie a energetickej krízy, ale tento rok začala opäť platiť.