Arménsko formálne odovzdalo svoju žiadosť o pristúpenie k Medzinárodnému trestnému súdu a jeho členom sa stane budúci rok vo februári. Oznámil to v piatok samotný súdny dvor sídliaci v holandskom Haagu.

Jerevan v októbri podpísal ratifikáciu Rímskeho štatútu, na základe ktorého bol ICC zriadený. Tento krok podľa Arménska umožní prokurátorom ICC, aby vyšetrovali údajné zločiny spáchané v Náhornom Karabachu - v regióne, o ktorý sa Arménsko roky sporí s Azerbajdžanom.

"Štatút vstúpi pre Arménsko do platnosti 1. februára 2024. Arménsko sa stane 124 členským štátom a 19 krajinou východoeurópskej skupiny, ktorá tak urobí," uviedlo ICC vo vyhlásení.

Azerbajdžan získal v septembri po rýchlom útoku späť plnú kontrolu nad Náhorným Karabachom, v dôsledku čoho utieklo do Arménska z tohto horského regiónu asi 120-tisíc etnických Arménov. Jerevan pritom obvinil Baku z "etnických čistiek" v Náhornom Karabachu, čo však Azerbajdžan popiera.

Rozhodnutie Arménska pristúpiť k ICC pravdepodobne vnesie ešte viac napätia do už zhoršujúcich sa vzťahov s jeho tradičným spojencom Ruskom. Moskva už predtým označila plán Jerevanu pristúpiť k ICC za "nepriateľský krok".

Vzťahy oboch krajín zhoršila invázia na Ukrajinu a nedávne obsadenie Náhorný Karabach Azerbajdžanom. Jerevan totiž rozhnevala po útoku Azerbajdžanu nečinnosť Ruska, ktoré malo v regióne rozmiestnenú mierovú misiu a bolo sprostredkovateľom konfliktu.

ICC vydal v marci zatykač na ruského prezidenta Vladimira Putina za údajné vojnové zločiny na Ukrajine a s tým súvisiacu deportáciu ukrajinských detí do Ruska. Od krajín, ktoré uznávajú jurisdikciu ICC, sa tak očakáva, že Putina zadržia, ak vstúpi na ich územie. Jurisdikciu súdu pritom neuznáva Azerbajdžan ani Rusko.

ICC bol zriadený v roku 2002 a je jediným nezávislým súdom na svete, ktorý vyšetruje a súdne stíha tie najhoršie zločiny, ako napríklad genocídu, vojnové zločiny či zločiny proti ľudskosti, píše AFP.