Reformy súvisiace s komponentom 13 Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky negarantujú dostupnosť, kontinuitu ani udržateľnosť dlhodobej zdravotnícko-sociálnej starostlivosti. Uviedla to v pondelok podpredsedníčka Komory opatrovateliek Slovenska (KOS) Iveta Ždiľová.
"Z plánu obnovy má štát investovať takmer 193 miliónov eur do národných projektov, ktoré rozšíria kapacity pobytových služieb pre asi 1500 osôb a ambulantných služieb pre asi 2600 znevýhodnených osôb v nadštandardných bezbariérových nízkokapacitných zariadeniach, ktoré v princípe nezvýšia dostupnosť služby a starostlivosti tam, kde je potrebná alebo nevyhnutná," priblížila komora.
Opatrovateľskú starostlivosť v prirodzenom prostredí podľa Ždiľovej neintegruje ako súčasť systému ani Stratégia dlhodobej starostlivosti na Slovensku do roku 2030 a Národný akčný plán prechodu z inštitucionálnej na komunitnú starostlivosť na roky 2022 - 2026.
Komora dodala, že domáca starostlivosť je pre štát ekonomicky najvýhodnejšia, pre prijímateľa najvhodnejšia aj najpreferovanejšia. Je však podľa nej taktiež málo dostupná, nekontinuálna a nekomplexná.
"Vychádzame z dokumentu rezortu sociálnych vecí Národné priority rozvoja sociálnych služieb na roky 2021 - 2030, ktorý prepojenie formálnych a neformálnych opatrovateľských služieb, podporu komunitnej starostlivosti a starostlivosti v prirodzenom prostredí uvádza v prioritách," objasnila KOS.
Komora upozornila, že v rámci reformy financovania dlhodobej sociálnej a zdravotnej starostlivosti sa pripravuje zavedenie príspevku formou takzvaného osobného rozpočtu adresne vyplácaného priamo prijímateľovi. Príspevok mu umožní rozhodnúť sa, akú starostlivosť si z príspevku bude financovať.
"Práve to môže zvýšiť dopyt po domácom opatrovaní a terénnej opatrovateľskej službe v prirodzenom prostredí prijímateľa. To bol aj primárny cieľ deinštitucionalizácie, ktorý nebol dodnes dosiahnutý. Napriek tomu akčný plán neuvádza opatrenia na zvyšovanie dostupnosti terénnej opatrovateľskej starostlivosti," objasnila KOS.
Reforma posudkovej činnosti podľa komory nezabezpečí kontinuitu zdravotno-sociálnej starostlivosti pri prechode zo zdravotníckeho zariadenia do následnej starostlivosti v prirodzenom prostredí, iba zjednotí posudzovací proces. Reforma dohľadu nad poskytovaním sociálnych služieb u prijímateľov príspevku na opatrovanie zas podľa opatrovateliek chráni iba prijímateľa.
"Nezvýši bezpečnosť v domácnosti, v ktorej sa má domáca starostlivosť poskytovať. Opatrovateľov necháva v prostredí bez ochrany ich zdravia pred poškodením, prijímateľov ohrozuje opatrovateľmi, ktorí nie sú kvalifikovaní na výkon odborných činností, ale vykonávajú ich," dodala komora.
Reforma sa však podľa KOS nezaobíde bez zadefinovania opatrovateľa a jeho kompetencií v legislatíve, rovnako ani bez zvyšovania odbornosti, a tým aj zlepšenia úrovne opatrovateľskej starostlivosti.
"Je nevyhnutné, aby sa vláda a parlament k téme dlhodobej starostlivosti a opatrovania postavili komplexne a zodpovedne, prijali opatrenia a zabezpečili ekonomickú dostupnosť terénnej opatrovateľskej a odľahčovacej služby čo najskôr a neodkladali riešenia do roku 2026," uzavrela KOS.