Vláda sa zameria na podporu takých investícií, ktoré majú potenciál priniesť benefity pre celú spoločnosť. Budúcnosť slovenskej ekonomiky sa bude odvíjať od znalostí a ľudského kapitálu, a tomu treba prispôsobiť aj stratégiu podpory investícií. Investičné programy sú pritom zásadným nástrojom na zvýšenie hospodárskeho rastu. Konštatuje to kabinet v časti schváleného programového vyhlásenia vlády (PVV) venovanej finančnej politike.
Okrem peňazí z eurofondov a plánu obnovy vláda zváži financovanie investičných priorít prostredníctvom medzinárodných nekomerčných zdrojov, verejno-súkromných partnerstiev (PPP), penzijných fondov, či emitovaním štátnych dlhopisov pre občanov. "Posilní sa rámec prípravy a realizácie PPP projektov, s cieľom využiť najlepšiu prax a zároveň minimalizovať riziká pre verejné financie," avizuje kabinet.
Zváži tiež posilnenie úlohy štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banky pri financovaní domácich investičných programov. Táto banka by mohla byť efektívnejším kanálom pre využívanie medzinárodných zdrojov financovania, ako aj alokovania súkromného kapitálu. Zároveň pripraví audit možností využívania súkromného kapitálu v projektoch iniciovaných verejným sektorom, s cieľom stanoviť kritériá účinnosti takejto formy spolupráce.
V oblasti kapitálového trhu chce kabinet v strednodobom horizonte uviesť do praxe opatrenia Únie kapitálových trhov. Cieľom je posilnenie slovenského kapitálového trhu. "V tejto súvislosti vláda považuje za osobitne dôležité, aby kapitálový trh v dostatočnej miere umožňoval prístup k finančným zdrojom pre malé a stredné podniky aj mimo bankového sektora," konštatuje.
Za dôležitý označuje postoj k úlohe štátu pri dosahovaní väčšej cenovej stability. "Je nevyhnutné zvýšiť mieru reakcie verejnej politiky v oblasti cien a cenových orgánov na extrémne nežiadúci cenový vývoj životne dôležitých výrobkov. Za uvedeným účelom vláda zabezpečí skvalitnenie inštitucionálnej roviny a procesov uskutočňovania verejnej politiky v oblasti cien," sľubuje vo svojom programe.
Kabinet tiež plánuje analyzovať prostredie vnútornej kontroly štátu, s cieľom odstrániť duplicity v tomto systéme. Nevyhnutné je zamerať sa na prehĺbenie spolupráce medzi jednotlivými subjektami vykonávajúcimi kontrolu a audit, najmä Najvyšším kontrolným úradom a Úradom vlády.
"Budeme pokračovať v ďalšom zjednodušovaní legislatívnej úpravy kontrolného prostredia s cieľom znížiť administratívne zaťaženie orgánov verejnej správy a kontrolovaných osôb," avizuje vláda. Aj na základe skúseností iných krajín EÚ sa majú zlepšiť legislatívne pravidlá pre zabezpečenie efektívneho a účinného fungovania vnútorného kontrolného systému. Dôraz sa bude klásť na preventívnu a konzultačnú funkciu auditu.