Stredajšia hodnotiaca správa Európskej komisie o integračnom pokroku kandidátskych krajín je z pohľadu rozširovania EÚ najzásadnejšia za posledných 20 rokov. Uviedol to stály spravodajca Európskeho parlamentu pre Srbsko a šéf Delegácie EP pre Čiernu Horu Vladimír Bilčík.
"To, že začíname prístupové rokovania s Ukrajinou, Moldavskom a že sa EÚ zaviazala geopoliticky posunúť sa na východ, je veľká vec. Na západnom Balkáne je počuť hlasy, že sú ako keby opomínaní, ale moja reakcia je, že toto je reálna šanca pre tieto krajiny sa posunúť dopredu. Najmä keď rozširovanie je dnes jedna z hlavných politických tém EÚ," uviedol Bilčík z poslaneckého klubu Európskej ľudovej strany.
Šancu najrýchlejšie sa dostať do EÚ majú podľa neho krajiny západného Balkánu. Najlepšie šance na vstup, a to už v priebehu niekoľkých rokov, má podľa Bilčíkovho názoru Čierna Hora, ktorá má opäť vládu a fungujúce štátne inštitúcie. Je teraz iba na nej, ako naplní integračné priority a reformy a kedy začne zatvárať prvé rokovacie kapitoly.
"Severné Macedónsko a Albánsko sú ďalšie rokujúce krajiny, musia pridať v reformách, ale dnes sú vzdialenejšie od členstva v EÚ. Potenciálne druhou krajinou so šancou na vstup je Srbsko. Je to však nielen najväčšia, ale aj najproblematickejšia z krajín regiónu z pohľadu plnenia požadovaných úloh," upozornil.
Pripomenul, že pri Srbsku správa eurokomisie hovorí iba o čiastočnom pokroku, čo sa týka boja s korupciou a slobody médií. Pozitívny posun EÚ očakáva pri dialógu o normalizácii vzťahov s Kosovom a pri zosúlaďovaní pozícii so zahraničnou politikou Únie, vrátane sankcií voči Rusku.
"Ak by Srbsko urobilo tieto kroky tak sa môže veľmi rýchlo priblížiť Čiernej Hore. Ak ich neurobí, zostane vzdialené vstupu do EÚ," zdôraznil Bilčík.
Skonštatoval, že Bosna a Hercegovina sa nedočkala odporúčania na otvorenie prístupového procesu, čo vyvolalo na západnom Balkáne vlnu sklamania. Centrálna vláda v Sarajeve podľa Bilčíka po dlhšom čase "normálne funguje", ale dosiahnutiu politického konsenzu nevyhnutného pre začatie prístupových rokovaní bráni prezident Republiky srbskej Milorad Dodik.
Kosovo, ktoré päť členských krajín EÚ neuznáva, musí okrem požadovaných reforiem zásadne pokročiť aj v normalizačnom dialógu s Belehradom, pričom ústretovým krokom by bolo zriadenie združenia srbských samospráv, čo sa od Prištiny dlhodobo očakáva.