V noci z 9. na 10. novembra 1938 vypukol v nacistickom Nemecku protižidovský pogrom, známy ako Krištáľová noc (Kristallnacht). Na pamiatku utrpenia Židov prenasledovaných a zavraždených počas Krištáľovej noci sa 9. november pripomína ako Medzinárodný deň boja proti fašizmu a antisemitizmu. Dnes uplynie od týchto udalostí, ktoré ďalej eskalovali nacistickú protižidovskú politiku, 85 rokov.
Tzv. Krištáľovej noci predchádzala tzv. Poľská akcia (Polenaktion, vyhostenie poľských Židov žijúcich v Nemecku) z októbra 1938 a násilná smrť nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorého v Paríži postrelil poľsko-židovský mladík.
Koncom októbra 1938 nariadil nacistický režim zatknúť približne 15-tisíc Židov s poľským občianstvom, ktorí žili v Nemeckej ríši. Židov následne deportovali k poľským hraniciam, odkiaľ mali byť násilne transportovaní do Poľska. Toto nútené vyhnanie bolo prvou masovou deportáciou Židov z nacistického Nemecka.
Medzi deportovanými boli aj Sendel a Ryfka Grynszpanovci z Hannoveru, rodičia sedemnásťročného Herschela Grynszpana, žijúceho v Paríži. Keď sa v liste od sestry dozvedel o osude svojej rodiny, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 na nemeckej ambasáde vážne postrelil Ernsta vom Ratha, ktorý na následky zranení o dva dni - 9. novembra - zomrel.
O smrti nemeckého diplomata sa Hitler, Goebbels a ďalší nacistickí pohlavári dozvedeli na večeri pri spomienke na výročie Hitlerovho neúspešného pokusu o štátny prevrat, známom ako pivný puč z roku 1923. Značne podráždený nacistický vodca opustil sálu bez toho, aby predniesol prejav. Namiesto neho vystúpil ríšsky minister propagandy Joseph Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.
V noci z 9. na 10. novembra 1938 sa jeho vykonávateľmi stali oddiely SS (Schutzstaffel, ochranný oddiel), jednotky SA (Sturmabteilung, útočný oddiel), veľká časť nacistickej mládežníckej organizácie Hitlerjugend a členovia niekoľkých ďalších organizácií pridružených k nacistickej strane NSDAP. Neboli to však len oni. Novembrový pogrom sa mohol uskutočniť aj preto, lebo až na malé výnimky sa široká verejnosť besneniu nacistov iba nečinne prizerala.
Počas pogromu došlo v Nemecku a čiastočne aj v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk k ničeniu židovského majetku, obchodov, domov a synagóg, vrátane fyzických útokov na Židov. Nacisti zavraždili približne 100 Židov, pričom do koncentračných táborov Buchenwald, Dachau a Sachsenhausen deportovali okolo 30-tisíc ľudí. Vypálili viac ako tisíc synagóg a ďalších židovských ustanovizní a zničili i vydrancovali vyše 7500 židovských obchodov.
Teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody spôsobené na ich vlastnom majetku zaplatiť "pokutu" vo výške jednej miliardy ríšskych mariek.
Dnes je udalosť známa ako Krištáľová noc. Toto pomenovanie je ale výmyslom Goebbelsovej propagandy a vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré ostalo ráno po pogrome na uliciach miest.
Krištáľová noc predstavovala druhú fázu antisemitskej kampane vo fašistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu, plánovanej likvidácie židovských obyvateľov Nemecka. Tou sa stali protižidovské Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti 15. septembra 1935. Tieto zákony zbavili ľudských práv osoby tzv. neárijského, teda nenemeckého pôvodu.