Globálna produkcia vína tento rok klesla na najnižšiu úroveň od roku 1961, keďže vinice zasiahlo extrémne počasie. Uviedla to v utorok Medzinárodná organizácia pre vinič a víno (OIV). TASR správu prevzala z AFP.
OIV pri prezentovaní svojich prvých odhadov predpovedala, že produkcia vína dosiahne v tomto roku 244,1 milióna hektolitra, čo je o sedem percent menej ako vlani.
"Extrémne klimatické podmienky, ako skoré mrazy, silné dažde a sucho, opäť výrazne ovplyvnili produkciu viníc vo svete," uviedla organizácia, ktorá poskytuje údaje krajinám produkujúcim hrozno a víno.
Množstvo významných výrobcov na južnej pologuli zaznamenalo výrazný pokles produkcie. Austrália, Argentína, Čile, Južná Afrika a Brazília hlásia pokles produkcie o 10 až 30 percent.
Taliansko stratilo titul najväčšieho svetového výrobcu, pričom sa očakáva, že jeho produkcia klesla o 12 percent, čo umožnilo Francúzsku získať späť prvé miesto, keďže jeho produkcia zostala stabilná.
Španielsko si udržalo pozíciu tretieho najväčšieho výrobcu vína na svete, hoci jeho produkcia klesla medziročne o 14 percent a je o 19 percent nižšia ako päťročný priemer. Jedinou "dobrou" vecou, ak vôbec nejaká existuje, je to, že to môže pomôcť zmierniť nerovnováhu na trhu. Vzhľadom na to, že globálna spotreba klesá a zásoby sú v mnohých regiónoch sveta vysoké, očakávaná nízka produkcia by mohla priniesť rovnováhu na svetový trh s vínom, uviedla OIV.
OIV zatiaľ hovorí o extrémnych poveternostných podmienkach, ktoré ovplyvňujú produkciu. Iňaki Garcia de Cortazar-Atauri z francúzskeho národného inštitútu pre agronomický výskum INRAE však tvrdí, že je potrebné to definitívne spojiť so zmenou klímy. Tento špecialista na vplyv klimatickej zmeny na poľnohospodárstvo uviedol, že extrémne poveternostné javy sú čoraz častejšie, pričom vlny horúčav alebo daždivé obdobia sa pridali už k existujúcim problémom, ako je pleseň.