Ekonomika eurozóny už dlhšie stagnuje. Na druhej strane, pozitívne sa vyvíja inflácia, ktorá výrazne spomaľuje. Ďalší rast úrokových sadzieb Európskej centrálnej banky (ECB) je tak menej pravdepodobný, ich znižovanie je však reálne až v polovici budúceho roka, predpokladá analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Pripomenul, že podľa aktuálnych údajov eurozóna v treťom štvrťroku zaznamenala medzikvartálny pokles na úrovni 0,1 percenta. Už niekoľko štvrťrokov sa tak pohybuje okolo nuly. "Skôr než o raste či poklese je tak namieste hovoriť o stagnácii ekonomického výkonu menového bloku. Výsledok všetkých väčších hráčov eurozóny - či už hovoríme o Francúzsku, Nemecku či Taliansku - sa potáca okolo nuly," priblížil Horňák.
Detailná štruktúra aktuálneho ekonomického výkonu jednotlivých štátov zatiaľ nie je známa. Podľa analytika však môžeme predpokladať pokračovanie trendu obmedzenej spotreby domácností, ako aj nižších investícií najmä v súkromnej sfére. "Ide teda predovšetkým o dopad zvýšenej inflácie a sprísnenej menovej politiky, ktorou sa centrálna banka snaží skrotiť prvý spomínaný faktor," vysvetlil.
Očakávania podľa neho naznačujú pokračovanie súčasného trendu. Index nákupných manažérov (PMI) eurozóny ostáva pod hranicou 50 bodov, ktorá znamená oslabovanie aktivity v ekonomike. Rast by za celý rok mohol dosiahnuť iba 0,5 percenta a oživenie aktivity v eurozóne sa očakáva až v roku 2024, avizoval. Ani to však pravdepodobne nebude výrazné, analytici Erste ho predpokladajú na úrovni tesne pod jedno percento.
Pozitívnym signálom je výraznejšie spomalenie inflácie, ktorá v októbri klesla pod hranicu tri percentá. "Trend je tak pozitívny a smeruje k inflačnému cieľu centrálnej banky, dôležité je však dodať, že hlavným poháňačom sú nižšie ceny energií, medziročne až o 11 percent," priblížil Horňák. Na druhej strane sa jadrová inflácia, ktorá nezohľadňuje ceny potravín, energií, alkoholu či tabaku, stále drží na vyššej úrovni. Tento ukazovateľ je podľa analytika pre centrálnu banku dôležitý, keďže lepšie zachytáva inflačné tlaky v ekonomike, prichádzajúce napríklad z rastu miezd.
"Pozorujeme tak početné signály, že sadzby centrálnej banky už dosiahli svoj vrchol a ich ďalšie zvyšovanie sa stáva čoraz menej pravdepodobné - v prípade, ak nepríde k zásadným zmenám okolností. Budúcoročné tlaky prichádzajúce z miezd kvôli napätému trhu práce a z tradičného novoročného preceňovania ešte môžu zamiešať kartami, preto nateraz neočakávame skoré znižovanie sadzieb," zhodnotil Horňák. Za aktuálnych okolností sú podľa neho realistické očakávania o ich prvom poklese približne v polovici budúceho roka.