Bývalý vodca guinejskej junty Moussa Dadis Camara, ktorý dnes ráno za asistencie ťažko vyzbrojeného komanda unikol z väznice v centre hlavného mesta Konakry, bol dopadený a vrátil sa za mreže. Uviedla to agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa armády a jeho advokáta.
S Camarou ráno ušli z väzenia tiež ďalší traja obžalovaní v procese okolo masakru civilistov zo septembra 2009, spresnil dnes ráno minister spravodlivosti Charles Alphonse Wright.
"Kapitán Moussa Dadis Camara bol nájdený živý a zdravý a prevezený späť do väzenia," povedal agentúre AFP armádny hovorca Ansouma Toumany Camara bez upresnenia okolností jeho zadržania. Dodal, že z utečencov zostáva na úteku už len plukovník Claude Pivi, ani ten však podľa neho nemá šancu opustiť uzavreté hlavné mesto.
Návrat svojho klienta, guinejského prezidenta z rokov 2008-2009, často označovaného za diktátora, do väzenskej cely potvrdil agentúre AFP tiež jeden z jeho advokátov Jocamey Haba.
Agentúra Reuters uviedla, že zadržanie Camary potvrdil tiež ďalší z jeho právnikov, Pepe Antoine Lamah. Ten však vo svojom príspevku na Facebooku poprel, že by sa jeho klient zúčastňoval úteku z väzenia dobrovoľne, a tvrdí, že ho ozbrojenci násilne uniesli.
Úrady na žiadosť Reuters o komentár bezprostredne nereagovali. Generálna prokuratúra už skôr dnes uviedla, že začala vyšetrovanie proti Camarovi a ďalším osobám vo veci úteku z väzenia.
V centrálnej administratívnej štvrti Kaloum, kde sa väznica nachádza, sa podľa miestnych obyvateľov zhruba od štvrtej hodiny rannej (5.00 h SEČ) ozývala intenzívna streľba.
Následne boli sprísnené bezpečnostné opatrenia, v uliciach sa objavili obrnené vozidlá a vjazd do štvrte, ktorá leží na samom juhozápadnom cípe polostrova, na ktorom sa hlavné mesto rozkladá, bol zablokovaný. Vláda tiež uzavrela hranice.
Camara sa v západoafrickej Guinei dostal k moci v decembri 2008 pri ozbrojenom prevrate. Vo väzení je v súvislosti s masakrom z 28. septembra 2009, keď vojaci na štadióne v Konakry brutálne potlačili prodemokratické zhromaždenie civilistov. Podľa ľudskoprávnych organizácií bolo zabitých viac ako 150 demonštrantov a na 100 žien bolo znásilnených.
Niekoľko mesiacov po masakre Camara prežil pokus o atentát a potom utiekol do exilu v Burkina Fase. V roku 2021 sa však do vlasti vrátil a vlani v auguste s ním a niekoľkými ďalšími začal súdny proces. Camara akúkoľvek zodpovednosť za masaker z roku 2009 odmieta a zo zverstiev viní zvrhlých radových vojakov.
Agentúra AP píše, že guinejská vláda sa roky snažila Camarovi v návrate z exilu zabrániť v obavách, že by to viedlo k rozdúchaniu politickej nestability. Avšak po ďalšom puči zo septembra 2021 sa moci v krajine chopila vojenská junta, ktorá bola v otázke Camarovho návratu ústretovejšia. Prevratu velil bývalý príslušník francúzskej cudzineckej légie Mamady Doumbouya, ktorý v krajine vládne dodnes.
Agentúra Reuters pripomína, že išlo o jeden z ôsmich vojenských prevratov v krajinách strednej a západnej Afriky len za posledné tri roky. Vojenské junty sú v súčasnosti pri moci tiež v Mali, Nigeri, Burkina Fasu, Čade a Gabone.