Arménsky premiér Nikol Pašinjan nevidí žiadne výhody v pokračujúcej prítomnosti ruských základní na území svojej vlasti. Povedal to v dnes zverejnenom rozhovore s denníkom The Wall Street Journal.

V ňom reagoval na septembrovú vojenskú ofenzívu Azerbajdžanu, pri ktorej Baku ovládlo Náhorný Karabach, tamojšie separatistické úrady kapitulovali a väčšina z asi 120-tisíc etnických Arménov z regiónu utiekla v strachu z azerbajdžanských represií.

"Tieto udalosti nás v podstate priviedli k rozhodnutiu, že musíme diverzifikovať naše vzťahy v bezpečnostnej oblasti, a o to sa teraz snažíme," povedal Pašinjan. Arménsko, ktoré s Ruskom viaže vojenská aliancia a hospodárska únia, hľadá nových partnerov, pretože Moskva podľa arménskeho predsedu vlády nedokázala dostáť svojim spojeneckým záväzkom.

Vzťahy medzi Arménskom a Ruskom sa v poslednom čase zhoršili v súvislosti s ruskou inváziou na Ukrajinu a kvôli situácii v Náhornom Karabachu.

Ten je medzinárodne uznanou súčasťou Azerbajdžanu, ale za podpory Jerevanu ho aj s priľahlým územím ovládli miestni arménski separatisti v krvavej vojne, ktorá sa skončila v roku 1994. Moskva mala v oblasti od roku 2020 mierové sily, ale Jerevan ich vinil z nečinnosti a Rusko z toho, že je príliš zaneprázdnenou svojou vojnou na Ukrajine.

Ruská 102. vojenská základňa leží na severozápade Arménska v meste Gjumri od roku 1995, pripomenula agentúra Interfax. Hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov dnes podľa nej uviedol, že Kremeľ zatiaľ o Pašinjanových posledných komentároch nevie. "Zatiaľ nevieme, či tieto slová povedal, a ak áno, tak kde a v akom kontexte," povedal Peskov.