Talianski zákonodarcovia v stredu jednomyseľne odhlasovali finančnú podporu pre dlho odkladaný projekt zriadenia múzea holokaustu v Ríme. Informovala o tom vo štvrtok agentúra AP.
Zámer výstavby prvého múzea holokaustu v Taliansku sa zrodil ešte v roku 2005, ale jeho realizáciu brzdili finančné a byrokratické prieťahy.
Premiérka Giorgia Meloniová a minister kultúry Gennaro Sangiuliano však v marci tohto roku zverejnili plán, na ktorého základe sa táto inštitúcia stane realitou. Návrh zákona o zriadení múzea šoa prešiel tento rok v lete hlasovaním v Senáte a v stredu ho definitívne schválila aj Poslanecká snemovňa.
Zákon zahŕňa financovanie centra vo výške desať miliónov eur počas troch rokov, ktoré by malo byť v časti paláca Villa Torlonia, kde v rokoch 1925 - 1943 sídlil fašistický diktátor Benito Mussolini.
Taliansko si v pondelok pripomenulo 80. výročie razie v rímskom gete, pri ktorej bolo zadržaných 1259 ľudí. Počas niekoľkých dní ich viac ako 1000 z nich identifikovali ako židov a boli deportovaní do koncentračného tábora Auschwitz. Prežili len šestnásti.
Premiérka Meloniová sa v pondelok na stretnutí so zástupcami rímskej židovskej komunity zmienila aj o nedávnom cezhraničnom útoku palestínskeho radikálneho hnutia Hamas na Izrael, pričom uviedla, že je dôkazom toho, že "antisemitská nenávisť" pretrváva. Ďalej uviedla, spoluúčasť Talianska na prenasledovaní židov by sa mala pripomínať popri nacistických zločinoch.
Aj Mario Venezia, prezident Nadácie múzea šoa, ktorá má na starosti projekt výstavby múzea, v rozhovore pre agentúru AP uviedol, že pre centrum je dôležité zdôrazniť podiel Talianska na holokauste, keďže sa v ňom zrodil fašizmus.
"Taliansko nebolo dobyté nacistami. Taliansko stálo bok po boku s nacistami a nacisti si osvojili mnohé politické myšlienky fašistov," povedal Venezia.
Americký historik David Kerzer nedávno konštatoval, že v Taliansku badať len malú ochotu preskúmať jeho fašistickú minulosť vrátane rasových zákonov a spojenectva s nacistickým Nemeckom. Miestni historici sa namiesto toho zameriavajú na úlohu hnutia odporu, ktoré neskôr pomohlo vyhnať nacistov počas postupu spojencov po Mussoliniho páde.