Francúzsky prezident Emmanuel Macron pri dnešnej návšteve albánskeho hlavného mesta Tirany apeloval na srbského prezidenta Aleksandara Vučiča a kosovských lídrov, aby prejavili zodpovednosť a znížili napätie v regióne. Pohrozil tiež, že v opačnom prípade sa zasadí o to, aby kosovským občanom nebola zrušená vízová povinnosť pri cestách do Európskej únie. Informovala o tom agentúra AFP.
Skupina ozbrojencov koncom septembra v severnom Kosove zabila policajta z radov kosovských Albáncov. Polícia následne usmrtila troch útočníkov, kosovských Srbov.
Vláda v Prištine označila tento najzávažnejší bezpečnostný incident v Kosove za posledné roky za terorizmus a vinu pripísala Belehradu, keď z priameho podielu na útoku obvinila čelného politického predstaviteľa kosovských Srbov, považovaného za spojenca prezidenta Vučiča. Srbský prezident podiel svojej krajiny na incidente odmietol, zároveň v minulých dňoch dočasne nariadil posilniť armádu na hraniciach s Kosovom.
Vučić by podľa francúzskeho prezidenta mal "čo najdôraznejšie odsúdiť" útok z 24. septembra a pomôcť obnoviť pokoj na hraniciach. Macron apeloval na Vučiča aj na kosovského premiéra Albina Kurtiho a prezidentku Vjosu Osmaniovú, aby prejavili "ducha zodpovednosti" a znížili napätie v regióne.
"To, čo očakávame od kosovských a srbských úradov, je jednoduché: Znovu usporiadať voľby v obciach (na severe Kosova), ktoré sa konali za nevhodných podmienok. Účasť (kosovských) Srbov v týchto voľbách a v (kosovských) inštitúciách, uznanie Združenia srbských okresov kosovskými orgánmi. V tomto poradí, úplne a úplne, "povedal Macron po rokovaní s albánskym premiérom Edim Ramou v Tirane.
Pohrozil tiež, že v opačnom prípade sa zasadí o zrušenie bezvízového režimu, ktorý má medzi EÚ a Kosovom začať platiť 1. januára 2024.
Kosovskí Srbi, ktorých na severe krajiny žije niekoľko desiatok tisíc, už takmer rok bojkotujú prácu v polícii, súdnictve a ďalších kosovských inštitúciách na protest proti snahe Prištiny prinútiť ich používať výlučne kosovské registračné značky. Na jar sa hlavná srbská strana v Kosove, probelehradská Srbská kandidátka, rozhodla bojkotovať voľby, ktoré vláda v Prištine usporiadala s cieľom zaplniť uprázdnené pozície v zastupiteľstvách obcí na severe Kosova.
Snaha starostov z radov etnických Albáncov, ktorí boli zvolení v týchto voľbách, ujať sa úradov vyvolala demonštrácie, ktoré rýchlo prerástli do nepokojov.
Rokovania sprostredkované Európskou úniou o normalizácii vzťahov medzi Kosovom a Srbskom trvajú roky a doteraz priniesli len skromné výsledky. Belehrad podmieňuje dohodu vytvorením samosprávneho územného celku, ktorý budú tvoriť väčšinovo srbské okresy v Kosove. Naopak Priština trvá na tom, že Srbsko musí v rámci všezahŕňajúcej dohody najprv fakticky uznať nezávislosť Kosova.
Belehrad stratil kontrolu nad Kosovom v roku 1999, keď nálety NATO ukončili ozbrojený konflikt v regióne a prinútili k stiahnutiu srbskej ozbrojenej sily. V roku 2008 kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska, ktoré ho však ďalej považuje za súčasť svojho územia. Kosovo ako suverénny štát uznáva asi polovica štátov OSN vrátane Česka.