Do Kosova dorazil nový kontingent vyše 130 rumunských vojakov, aby ďalej posilnil mierovú misiu NATO KFOR, uviedla v sobotu Aliancia. Rumunské posily dorazili po tom, ako bolo začiatkom októbra do Kosova vyslaných 200 britských vojakov, informuje stanica Slobodná Európa (RFE/RL).
Severoatlantická aliancia koncom septembra oznámila, že posilní svoje sily KFOR v Kosove v súvislosti s rastúcim napätím na severe krajiny, kde žije väčšinové srbské etnikum. Organizácia však neuviedla, koľko vojakov vyšle na túto misiu.
Štyria ľudia zahynuli 24. septembra pri útoku v pravoslávnom kláštore zo 14. storočia na severe Kosova, keď doň vtrhlo zhruba 30 ozbrojencov, ktorí rozpútali prestrelku s kosovskou políciou.
Tento incident vyvolal medzinárodné obavy o stabilitu Kosova, bývalej srbskej provincie s prevažne albánskym etnickým obyvateľstvom, ktorá v roku 2008 vyhlásila nezávislosť.
Množstvo krajín vrátane USA a väčšiny členských štátov Európskej únie nezávislosť Kosova uznalo.
Srbsko, ktoré v rokoch 1998-1999 viedlo krvavú vojnu proti etnickým Albáncom v Kosove, ani jeho tradičný spojenec Rusko, nezávislosť Kosova dosiaľ neuznali.
Desaťtisíce etnických Srbov, ktorí žijú na severe Kosova, neuznávajú ústredné kosovské inštitúcie a často sa dostávajú do konfliktu s kosovskou políciou, ako aj s medzinárodnými mierovými silami. V máji vypukli násilnosti, keď sa kosovské úrady pokúsili dosadiť starostov v niektorých mestách so srbskou väčšinou.
Pri zrážkach, ktoré vypukli medzi mierovými silami a etnickými Srbmi po tom, ako sa traja albánski starostovia ujali funkcie po týchto regionálnych voľbách, ktoré Srbi bojkotovali, došlo k zraneniam desiatok príslušníkov mierových síl KFOR a niekoľkých etnických Srbov.
Starostovia z radov etnických Albáncov boli s pomocou špeciálnej kosovskej polície dosadení do funkcií v štyroch obciach s prevažnou väčšinou srbského etnika po aprílových doplňujúcich voľbách, ktorých účasť bola v dôsledku srbského bojkotu nižšia ako 3,5 percenta.
Bojkot je súčasťou kampane za väčšiu autonómiu pre etnických Srbov, a Belehrad ho podporil.
Srbsko tiež naďalej jednostranne podporuje etnických Srbov prostredníctvom paralelných inštitúcií a etnických politických strán, čo Priština považuje za nezákonné zasahovanie.