Arménsky premiér Nikol Pašinjan sa nezúčastní na samite, na ktorom sa očakáva účasť ruského prezidenta Vladimira Putina. V utorok to uviedlo hostiteľské Kirgizsko v súvislosti s rastúcou roztržkou medzi Jerevanom a Moskvou. TASR správu prevzala z tlačovej agentúry AFP.
Pašinjan svoje rozhodnutie telefonicky oznámil kirgizskému prezidentovi Sadyrovi Žaparovovi, ktorého kancelária uviedla: "Predseda vlády Arménska s poľutovaním oznámil, že vzhľadom na viaceré okolnosti sa nebude môcť zúčastniť na zasadnutí Rady lídrov Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ)."
Putin od marca neopustil územie svojej krajiny, keď naňho za nezákonnú deportáciu ukrajinských detí do Ruska vydal zatykač Medzinárodný trestný súd (ICC) so sídlom v holandskom Haagu.
"Na pozvanie prezidenta Kirgizska Sadyra Žaparova 12. októbra uskutoční prezident Ruskej federácie oficiálnu návštevu našej krajiny," uviedla kirgizská tlačová agentúra Kabar.
Putin má navštíviť ruskú leteckú základňu v meste Kant východne od hlavného mesta Biškek pri príležitosti 20. výročia jej otvorenia, informovali ruské médiá.
Putin od začiatku rozpútania vojny na Ukrajine vo februári 2022 Rusko opustil len zriedka. Naposledy v decembri minulého roka navštívil Kirgizsko a Bielorusko.
Kirgizsko neratifikovalo Rímsky štatút - zmluvu, ktorá zaväzuje členov ICC dodržiavať jeho rozhodnutia. Od marca tohto roku tak Putinovi na území členských krajín ICC hrozí zatknutie.
Nezúčastnil sa ani na samite zoskupenia BRICS v júli v Juhoafrickej republike, členskom štáte ICC. Zakladajúcu zmluvu ICC medzitým ratifikoval aj arménsky parlament. Jerevan tak bude uznávať jurisdikciu haagskeho súdu, čo rozhnevalo Moskvu.
Súd v Haagu začal vyšetrovať možné vojnové zločiny spáchané okupačnými ruskými vojakmi na Ukrajine vlani v marci. Rusko nie je členom ICC a jeho jurisdikciu neuznáva.
Pašinjanova neúčasť na stretnutí regionálneho zoskupenia pod vedením Moskvy je ďalšou ranou pre vzťahy medzi Jerevanom a Moskvou, ktoré sa v uplynulých týždňoch zhoršili.
Pašinjan kritizoval nečinnosť Moskvy v karabašskej kríze, keďže Rusko nebolo ochotné zasiahnuť počas bleskovej septembrovej operácie Azerbajdžanu. Baku tak získalo späť kontrolu nad odtrhnutým regiónom Náhorný Karabach, v ktorom žilo väčšinové arménske obyvateľstvo.