Zamestnávatelia sú v prostredí rekordne vysokej ceny práce zaťažení platením za rekreačné poukazy a štát im diktuje, do akých benefitov majú investovať.
Od tejto záťaže je potrebné zamestnávateľov odbremeniť. Uviedla to odborníčka na dane a partnerka poradenskej spoločnosti Grant Thornton Silvia Hallová v súvislosti s konsolidačnými opatreniami, ktoré navrhla vláda odborníkov.
Poukazy zvýšili počet nocľahov o približne 10 percent, čo je vzhľadom na výpadok daňových príjmov vyše 30 miliónov eur a 55 miliónov eur extra nákladov firiem neadekvátny výsledok.
Cestovný ruch sa tiež podľa Hallovej dostal na úroveň spred pandémie ochorenia COVID-19 a plošná podpora prostredníctvom rekreačných poukazov je tak neopodstatnená. Pomoc by sa mala urobiť regionálne adresnejšie s nižšími nákladmi.
Opodstatnené opatrenie je podľa Hallovej aj zdanenie nehnuteľností podľa hodnoty. Metodika by sa dala nastaviť podľa cenových máp či registra nehnuteľností.
"Napríklad Holandsko má zdaňovanie nehnuteľností postavené na ich trhovom ohodnotení s tým, že na prvú nehnuteľnosť, v ktorej človek býva, je najväčšia daňová úľava a z každej ďalšej sa platí určené percento z trhovej hodnoty," vyjadrila sa Hallová.
Ročné zúčtovanie sociálnych odvodov je tiež riešením, ako konsolidovať verejné financie. Mal by sa však tiež zaviesť limit pri zdravotných odvodoch. V súčasnosti ide pri zdravotných odvodoch o faktickú dodatočnú daň, ktorá znižuje konkurencieschopnosť SR pri zamestnávaní nadpriemerne zarábajúcich a vzdelaných ľudí.
Daňové licencie sú podľa odborníčky na dane efektívnym nástrojom, ako by každý podnikateľ platil minimálnu daň za služby štátu.
Pri živnostníkoch by tento nástroj mohol zmierniť sivú ekonomiku, keď približne 80 percent vykazuje minimálne príjmy a platí minimálne odvody.
Hallová uviedla, že aj zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) so zrušením znížených sadzieb a paralelnou cielenou podporou najchudobnejších ľudí na základe ich špecifického spotrebného koša je opatrenie, ktorého vplyv môže každý obyvateľ Slovenska regulovať svojou spotrebou.
Ide tak o spôsob, ako rozložiť nutné zvýšenie príjmov štátu medzi obyvateľov. Pozitívne vníma Hallová aj zdanenie negatívnych externalít či zrušenie zvýhodnenia mikrodaňovníkov.
Budúca vláda by sa však mala vyhnúť zavedeniu dedičskej dane, zrušeniu asignácie dane pre právnické osoby a zvýšenému zdaneniu fyzických osôb.
"Pri zásadnom zvýšení zdanenia fyzických osôb vláda riskuje, že oveľa väčšia časť ľudí sa bude snažiť ešte drastickejšie optimalizovať svoje dane, a nie je vylúčené, že príjem z dane z príjmu bude nižší ako pred zmenou," uviedla Hallová s tým, že vhodnejším prístupom by bol návrat k rovnej dani v akceptovateľnej výške.