Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev pri dnešnej návšteve Tbilisi vyjadril pripravenosť rokovať v Gruzínsku s predstaviteľmi Arménska o uzavretí mieru a normalizácii vzťahov medzi oboma znepriatelenými štátmi, uviedla agentúra Interfax. Alijev podľa agentúr kritizoval Európsku úniu a najmä Francúzsko, ktorej rozhodnutie poskytnúť Jerevanu vojenskú pomoc by mohlo podľa azerbajdžanského prezidenta rozpútať novú vojnu na južnom Kaukaze.
Alijev tento týždeň vynechal európske summity v Granade, kde sa podľa pôvodných predstáv únijných lídrov mali odohrať mierové rokovania medzi lídrami oboch znepriatelených krajín. Azerbajdžanský prezident ale po kritických reakciách EÚ na septembrové obsadenie Náhorného Karabachu do Španielska neprišiel. Prítomný nebol ani turecký prezident Recep Tayyip Erdogan, ktorého krajina je kľúčovým partnerom Baku.
"Viaceré krajiny a tiež niektoré medzinárodné organizácie sa snažia podporiť normalizáciu vzťahov medzi Arménskom a Azerbajdžanom. Vítame to. Vítame akékoľvek sprostredkovanie a pomoc, ak nebude jednostranná a predpojatá," povedal dnes novinárom po stretnutí s gruzínskym premiérom Alijev a dodal, že za najsprávnejšie miesto na rokovania považuje Gruzínsko, ktoré ponúklo svoje sprostredkovanie. Záleží však na reakcii Arménska. Ak bude Jerevan súhlasiť, dvojstranné a trojstranné rokovania by mohli nasledovať vzápätí.
Alijev v sobotňajšom telefonáte s predsedom Európskej rady Charlesom Michelom kritizoval opomenutie Azerbajdžanu vo vyhlásení z Granady. Tvrdil, že summitu sa nezúčastnil kvôli známemu protiazerbajdžanskému postoju Francúzska. Varoval, že zámer Paríža dodať Jerevanu zbrane neposlúži mieru, ale novému krviprelievaniu. "Ak v regióne dôjde k novému stretu, bude to vina práve Francúzska," zdôraznilo podľa Interfaxu komuniké z Baku.
"Ešte osem azerbajdžanských obcí je okupovaných Arménskom," vyhlásil Alijev.
Ešte počas septembrovej operácie proti Karabachu francúzsky prezident Emmanuel Macron odsúdil "čo najdôraznejšie" azerbajdžanské použitie sily a naliehal na okamžité zastavenie ofenzívy. Po telefonickom rozhovore s arménskym premiérom Nikolom Pašinjanom požadoval tiež "zaručenie práv a bezpečnosti obyvateľov Náhorného Karabachu", uviedla vtedy agentúra AFP. Pripomenula, že Francúzsko požiadalo o naliehavé zvolanie Bezpečnostnej rady OSN a tiež odsúdilo vojenskú operáciu ako nelegálnu, neospravedlniteľnú a neprijateľnú.
Baku v reakcii kritizovalo politiku Paríža ako nenávistnú k moslimom, islamu a Azerbajdžanu.
Rozhodnutím Paríža dodávať Jerevanu vojenské vybavenie v utorok oznámila francúzska ministerka zahraničia Catherine Colonnaová, ktorá sa stala prvou západnou ministerkou na návšteve Arménska po tom, ako Azerbajdžan minulý mesiac dobyl Karabach, tamojšie separatistické úrady kapitulovali a okolo 100.000 etnických Arménov, ktorí tam Žili, podľa Jerevanu odišlo do Arménska. Tá sa teraz podľa agentúry AP obáva, že sa môže stať budúcim terčom azerbajdžanskej invázie.