Ján Beňo nebol len autorom prozaickej tvorby pre dospelých, ale aj tvorcom literárnych a dramatických diel pre mládež. Venoval sa tiež literárnej kritike, písaniu recenzii a publicistike. Diela, ktoré napísal spája spoločná téma, ktorou je autorov rodný kraj.

Od narodenia popredného slovenského spisovateľa Jána Beňa uplynie dnes (3. októbra) 90 rokov.

Ján Beňo sa narodil 3. októbra 1933 v Slatinke, ktorá je v súčasnosti miestnou časťou obce Zvolenská Slatina. Po absolvovaní gymnázia vo Zvolene študoval slovenčinu a ruštinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave (1952 - 1957). Následne pracoval ako pedagóg v Banskej Bystrici, krátko pôsobil aj ako redaktor v Československom rozhlase.

V rokoch 1959 až 1966 pracoval v redakcii denníka Smena. Od roku 1966 do roku 1972 bol redaktorom a aj zástupcom šéfredaktora literárneho časopisu Romboid. Po odchode z Romboidu bol do roku 1990 zástupcom šéfredaktora vydavateľstva Slovenský spisovateľ. V rokoch 1993 - 1995 pôsobil na Ministerstve kultúry SR.

Z prostredia slovenskej dediny tematicky čerpajú knihy poviedok Každý deň narodeniny (1964), Nad modrým svetom (1968) či Alej lásky (1975). Udalosti na sklonku druhej svetovej vojny v jeho rodnom kraji zmapoval v románe Predposledný odpočinok (1980) a téma vojny je charakteristická aj pre knihu Žena v snehu (1994) či romány pre mládež Jeden granát pre psa (1971) a Škola sa začína v máji (1974).

Novelu s názvom Braček rozum, sestrička Harmónia (1971) napísal v súvislosti s okupáciou Československa v roku 1968. Osobitnú tému v tvorbe autora predstavovala hrozba zatopenia jeho rodnej Slatinky kvôli plánovanej výstavbe vodného diela. Tieto problémy zachytáva v románe Kým príde veľryba (1986) a čiastočne i v románe Posledný svedok (2007). V novelistických zbierkach Maslo na hlave (1997), Pŕhľava pre speváčku (2000) prostredníctvom satiry a irónie reagoval na negatívne spoločenské javy v 90. rokoch minulého storočia.

Ján Beňo je autorom viacerých prác pre najmenších čitateľov ako napríklad Sneh je môj kamarát (1978), Letná fujavica (1978), Naučil som sa mlčať (1985). Námety z ľudovej slovesnosti literárne spracoval v dielach Starý husár a nočný Čert (1993) alebo O Kubovi najkubovskejšom na celom svete (1997).

Z posledného tvorivého obdobia pochádzajú Beňove prozaické diela Posledný svedok (2007), Vlnenie (2011) alebo autobiografický román Život s kufrom (2016). Z knižiek pre deti možno spomenúť diela Šaľo a päť mudrlantov (2011) či Timotej a pradedo (2015).

Významný prozaik Ján Beňo, autor troch desiatok kníh, zomrel 8. decembra 2020 v Bratislave vo veku 87 rokov.