Nová výstava v Múzeu Orsay vo francúzskej metropole Paríž zachytáva posledné dva mesiace pred smrťou svetoznámeho holandského maliara Vincenta Van Gogha. Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej ide o mimoriadne - a mimoriadne bolestivé - obdobie, ktoré bolo v živote tohto umelca zároveň aj najproduktívnejšie.
Tragickým paradoxom bezprecedentnej zostavy malieb a kresieb je, že Van Gogha v kreatívnom ohni zobrazuje práve vtedy, keď sa jeho život chýlil k svojmu osudnému koncu.
Po roku strávenom v psychiatrickej liečebni, kde nastúpil dobrovoľne niekoľko mesiacov po tom, čo si odrezal ľavé ucho, sa Van Gogh presťahoval do francúzskej dediny Auvers-sur-Oise severne od Paríža. Malebná krajina inšpirovala aj viacero ďalších umelcov, napríklad maliarov Paula Cézanna či Camilla Pissara.
O Van Gogha sa v tých časoch staral lekár Paul Gachet, ktorý sa špecializoval na depresiu.
Práve na jeho odporúčanie sa Van Gogh vrhol na tvorenie, aby sa nesústredil sa svoje duševné ochorenie. Za 72 dní tak v tomto období doslova vychrlil ohromujúcich 74 malieb vrátanie niektorých jeho majstrovských diel, ako aj desiatky kresieb.
"Rýchla maľba bola pre neho dôležitá, aby zachytil pocit, zachytil víziu," priblížil Emmanuel Coquery, jeden z kurátorov výstavy v Paríži.
"Vstával veľmi skoro ráno, už okolo piatej; dal si kávu, vyšiel von so svojím stojanom, plátnom a štetcami a postavil sa pred subjekt, ktorý identifikoval. Celé dopoludnie maľoval a poobede sa vracal do práce v štúdiu," dodal Coquery s tým, že maliar "celé dni trávil maľovaním, možno 12 hodín denne".
Múzeum Orsay zhromaždilo z tohto tragického obdobia v živote umelca približne 40 malieb a 20 kresieb, ktoré vystavuje s názvom "Van Gogh v Auvers-sur-Oise: Posledné mesiace", píše AP.
Uvoľnenie hodnotných diel ich zapožičaním z iných múzeí a zbierok si vyžiadalo štyri roky bádania a presviedčania, pričom renomované parížske múzeum uzavrelo dohody aj tým, že na oplátku zapožičalo aj niektoré zo svojich diel.
Expozícia obsahuje 11 obrazov, ktoré Van Gogh namaľoval na nezvyčajné podlhovasté plátna a experimentoval s ohromujúcim efektom. Ich rozmery – jeden meter na dĺžku, 50 centimetrov na výšku – dodávajú obrazom dramatický, širokouhlý panoramatický vzhľad. Ide zároveň o prvý prípad, keď je všetkých 11 diel vystavovaných súčasne.
Je medzi nimi aj Van Goghovo majstrovské dielo s názvom "Pšeničné pole s vranami" či maľba nazvaná "Korene stromu", o ktorej sa predpokladá, že bola vôbec posledným umelcovým dielom.
Podľa odhadov ho mal namaľovať 27. júla 1890 predtým, než sa v ten večer strelil do hrude. Van Goghovi sa ešte podarilo dostať späť do svojej izby, o dva dni neskôr však zomrel.
Dvaja americkí autori síce toto tvrdenie v roku 2021 spochybnili tým, že bol umelec údajne zastrelený dvoma tínedžermi, všeobecne sa však prikláňa k verzii s pokusom o samovraždu, ktorý bol napokon úspešný.