Slovenská vláda musí do budúcna jasne zadefinovať jedného prierezového nositeľa agendy súvisiacej s klimatickou zmenou.
Súčasné aktivity sú nedostatočné a bude preto potrebné buď prehodnotiť národne i európske ciele, alebo každý členský štát Únie bude musieť vyvinúť väčšie úsilie na ich dosiahnutie.
Uviedol to predseda Najvyššieho kontrolného úradu Ľubomír Andrassy. Zúčastnil sa na európskej pracovnej skupine najvyšších kontrolných inštitúcií zameranej na environmentálne audity v Prahe.
V českej metropole Praha diskutujú za účasti medzinárodných expertov o výzvach, ktoré stoja pred národnými kontrolnými inštitúciami v oblasti zúčtovania vládnych projektov zameraných na plnenie strategických cieľov súvisiacich so zmierňovaním klimatickej zmeny.
Európska únia chce do roku 2030 znížiť emisie oxidu uhličitého o takmer 55 percent v porovnaní s rokom 1990. Dnes je Európa v plnení cieľa na pol ceste a pri súčasnom tempe sa ho nepodarí splniť, tvrdí NKÚ.
Výraznejšie zaostávanie v plnení záväzkov zaznamenávajú stredo- a východoeurópske krajiny vrátane Slovenska, a to pri znižovaní emisií, ako aj úsporách energií. Z pohľadu slovenských kontrolórov je problémom nedostatočné financovanie zelených projektov a tiež rozdelenie kompetencií medzi viacerými kľúčovými nositeľmi tejto agendy, opísal.
EÚ ma cieľ dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu a sektor budov je jedným z najväčších spotrebiteľov energie.
"Napriek tomu, že zvyšovanie energetickej efektívnosti budov je jedným z pilierov naplnenia nášho národného záväzku voči ostatným európskym partnerom, v oblasti klimatickej neutrality nám chýba efektívne riadenie, prioritizácia projektov a zároveň databáza údajov o energetickej hospodárnosti budov," povedal Andrassy.
NKÚ je od minulého roka súčasťou celosvetovej pracovnej skupiny vedenej audítormi z brazílskeho účtovného dvora. Do roku 2024 chce spracovať štandardizovanú metodiku na kontrolu a hodnotenie stavu krajiny v oblasti klimatickej zmeny.
Medzinárodne akceptovaná metodika nazývaná "ClimateScanner" ponúkne porovnateľný postup pre hodnotenie vládnych opatrení či udržateľnosť financovania zelených projektov.
"Vďaka tomu budeme môcť nielen na národnej úrovni, ale tiež v medzinárodnom kontexte hodnotiť úspešnosť pri dosahovaní cieľov v takom dôležitom segmente verejnej politiky, akým je zápas s klimatickou zmenou. Je to cesta k ochrane a zachovaniu zelenej i modrej planéty pre budúce generácie," skonštatoval Andrassy.
Medzinárodná metodika podľa neho pomôže kontrolórom okrem iného pri nastavovaní merateľných kritérií podporujúcich zúčtovanie financií, ktoré boli z rôznych zdrojov použité alebo plánované pre aktivity zamerané na riešenie klimatických výziev.