Dva týždne pred voľbami je správne pozrieť sa na to, aké Slovensko dedí nová vláda. Mohli by sme hovoriť o číslach, ale spravme to trošku literárnejšie, vo vedomí toho, že každé tvrdenie možno podložiť aj číslami a faktmi.
Vychádzajme z toho, že dobré a zlé veci sú vo väčšine následkom zlých rozhodnutí alebo zlyhaním jednotlivcov, Boh s tým má málo spoločného.
Slovensko je rozdelené, v prvom rade hodnotovo. A nie je to liberalizmus ani konzervativizmus, je to chaotický mix rôznych názorov na svet.
Zbytočné je ich nejako ideologicky kvalifikovať, keďže ich najmenším spoločným menovateľom je „komu čo napadne“. Kto mal čas a vnútornú silu vypočuť si zopár vystúpení v parlamente alebo verejné diskusie, vie, čo mám na mysli.
Samozrejme, keď máte veľa názorov, ťažko nájsť také, ktoré sú spoločným menovateľom väčšiny. Keď sa na Slovensku prijme zásadné rozhodnutie, ktoré by malo mať dlhodobý vplyv na krajinu, už druhý deň sa začne modifikovať.
Vždy sa nájde nová skupina, ktorá to chce robiť inak, ako sa včera dohodlo. Stáva sa, že dodatočne vysvitne, že to, čo bolo prijaté, je nerealizovateľné. Dôsledkom je chaos a nefunkčnosť. Nemôžete montovať auto a potom ho prerábať na bicykel, alebo montovať auto, keď máte súčiastky na bicykel.
Slovensko je rozdelené aj logisticky. S polovicou zo susedných krajín nie sme prepojení diaľnicou a zo štyroch prepojení sú tri pri Bratislave. Na sever a na východ nemáme žiadne prepojenie.
Ako sa veci dejú na Slovensku, asi najlepšie znázorňuje diaľnica medzi Bratislavou a Košicami. Aj keby sa niekedy za obrovské náklady dobudovala, bola by to najdlhšia cesta, ako sa dostať do Košíc z Bratislavy.
O ostatných cestách prvej alebo druhej triedy už nechcem ani hovoriť. Veď na Slovensku neviete prejsť ani sto kilometrov po vozovke s rovnako dobrou kvalitou, pričom platí, že najlepšie cesty sú v okruhu veľkých investícií, potom kvalita upadá.
Mohli by sme vyzdvihnúť ešte železnice, ale úplne zbytočne. Stačí sa pozrieť, aká je priemerná rýchlosť našich vlakov na sto kilometrov, a už vám je jasné, že to tiež nevyšlo.
Krajina je rozdelená aj sociálne, veď oveľa ťažšie sa žije na východe ako v Trnave. Za tú istú prácu dostane na východe zamestnanec o tretinu menej peňazí, ale životné náklady má rovnaké.
Keď si pozrieme ukazovatele kvality života, tak je viac ako spolovice horšia ako priemer EÚ, sú aj také, kde sme na chvoste EÚ.
Napríklad vo vzdelávaní, podľa indexu prosperity, sme na 24. mieste a v dĺžke života v zdraví sme na 22. mieste spomedzi 27 krajín EÚ. Neostáva nám iné, len fandiť, aby sa to, čo sa rozdelilo – spojilo, čo sa pokazilo – napravilo. Nádej umiera posledná.