Až tretina tepelných strát vzniká cez obvodové steny, pričom približne 20 percent tvoria straty strechou či nedostatočne izolovaným podkrovím. Ďalších 20 percent môžu zapríčiniť nekvalitné okná a dvere. Pri starších budovách vie presnejšie tepelné straty určiť firma, ktorá sa danou problematikou zaoberá a vypracuje takzvaný tepelno-technický posudok alebo energetický audit. Informovala o tom marketingová špecialistka spoločnosti Heat Decor Daniela Malíková.

"Výpočet tepelných strát sa rovná energetickej hospodárnosti budovy, teda množstva energie potrebnej na vykurovanie, prípravu teplej vody, na chladenie a vetranie. Na podrobný výpočet slúži špeciálny softvér, do ktorého sa dopĺňajú jednotlivé veličiny ako napríklad hrúbka obvodového múru, zateplenie stien, stropu, podlahy a podobne," uviedla Malíková.

Straty tepla vetraním podľa Malíkovej vznikajú odvodom teplého vzduchu či už pri otvorenom okne, prípadne pri netesnosti stavby. "Posledné roky sa pre zníženie tepelných strát vetraním používa rekuperácia. Jej úlohou je zabezpečiť dostatočnú výmenu vzduchu v dome či byte. Rekuperácia tiež vzduch zahrieva, aby sa do miestnosti nepúšťal chladný, ktorý zvyšuje náklady na vykurovanie," dodala.

Tepelné straty ovplyvňujú aj faktory ako druh a výška stavby, pomer okien a stien v obvodovom plášti či orientácia objektu z pohľadu svetových strán. Udávajú sa v kilowatthodinách na meter štvorcový za rok, prípadne v megawatthodinách na rok.

"V otázke najvhodnejšieho vykurovania je nevyhnutné poradiť sa s projektantom alebo odbornou firmou. Odporučia vám, ako znížiť tepelné straty a zabezpečiť si do budúcna nízke prevádzkové náklady," uzavrela Malíková.