Srbsko a Kosovo viedli vo štvrtok v Bruseli nové kolo rokovaní o normalizácií dlhodobo napätých vzťahov, rozpory sa im však znova nepodarilo prekonať. Šéf európskej diplomacie Josep Borrell upozornil, že to môže poškodiť ich nádeje na vstup do EÚ. TASR o tom informuje podľa správ agentúry AP a Reuters.
Borrell naznačil, že zodpovednosť za neúspešné rokovania prináleží kosovskému premiérovi Albinovi Kurtimu. Ten podľa neho "nebol pripravený pristúpiť" k vytvoreniu združenia obcí so srbskou väčšinou na území Kosova, ktoré by im poskytlo väčšiu autonómiu. Priština sa k tomuto kroku v minulosti podľa agentúry Reuters zaviazala.
Šéf diplomacie EÚ uviedol, že Kurti trval na tom, aby prvým krokom pri realizácií tohto plánu bolo faktické uznanie Kosova, ktoré v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska. Belehrad ho však stále považuje za svoju provinciu.
Borrell navrhol Kurtimu a srbskému prezidentovi Alexndrovi Vučičovi, aby sa tieto dve záležitosti - založenie združenia obcí a faktické uznanie Kosova - uskutočnili súbežne. Vučič tento návrh prijal, ale Kurti ho odmietol. Lídri sa potom navzájom obviňovali zo sabotovania rokovania. Albánsky líder zároveň kritizoval EÚ, ktorá sa podľa neho postavila na stranu Srbska.
"Bez normalizácie (vzťahov) nebude mať Kosovo ani Srbsko budúcnosť v EÚ. (Obom) hrozí, že zostanú pozadu, keď ostatní regionálni partneri postupujú smerom k (EÚ) rýchlejšie," varoval Borrell.
Oboch lídrov vyzval, aby sa usilovali o zmiernenie napätia a čo najskôr umožnili usporiadanie nových volieb na severe Kosova. "Nemôžeme sedieť a čakať na ďalšiu krízu," zdôraznil.
Napätie medzi Prištinou a Belehradom vrcholilo počas mája, keď pri potýčkach na severe Kosova utrpelo zranenia približne 90 vojakov mierovej misie NATO (KFOR) a 50 srbských protestujúcich. V tejto oblasti žije 50.000 Srbov, ktorí tam tvoria väčšinu. Násilie vypuklo po tom, čo sa úradu ujali starostovia albánskej národnosti. Urobili tak po voľbách, ktoré bojkotovali Srbi žiadajúci naplnenie dohody o väčšej autonómii.