Nový európsky zákon o kritických surovinách vo štvrtok podporila väčšina slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP). Jeho cieľom je zvýšiť konkurencieschopnosť a autonómiu EÚ a znížiť závislosť od dovozu týchto surovín zo zahraničia, informuje spravodajca TASR.
Miriam Lexmann bola spravodajkyňou pre túto oblasť vo Výbore EP pre zahraničné veci a podporuje plány znížiť závislosť od dovozu kritických surovín na menej ako 65 percent či zvýšiť kapacitu recyklácie minimálne o desať percent.
"Pozícia europarlamentu odráža mnohé z mojich priorít. Podľa ekonomických predpovedí dopyt po energii na báze lítia stúpne s rastom trhu s elektromobilmi. Očakáva sa, že celosvetový trh osobných elektromobilov, ktorý sa spolieha na batérie na báze lítia, bude do roku 2030 každoročne rásť o 26 percent. Spolu s tým bude narastať aj ekonomická hrozba zo strany Číny," upozornila.
Podľa jej slov táto zásadná legislatíva prichádza dosť neskoro, ale má znížiť závislosť EÚ najmä od Číny, ktorá vyrába a spracováva 98 % vzácnych zemín a pri lítiu nevyhnutnom pre elektromobilitu je to 60 percent, pri dodávkach kobaltu je európska závislosť 70-percentná. Spresnila, že Čína už teraz vytvára tlak na EÚ, aby ju konkurenčne znevýhodnila vo svete. Peking v auguste zakázal vývoz gália a germánia do Európy, ktoré sú potrebné pre výrobu polovodičov. "Toto sú situácie, keď si musíme uvedomiť, že naša závislosť od Číny je hrozbou," odkázala.
"V kontexte súčasných geopolitických hrozieb a zelenej transformácie je prístup ku kritickým surovinám kľúčový ako pre slovenský aj pre európsky priemysel. Ide totiž o živobytie našich ľudí," uviedla Lexmann. Podporuje zámer, aby EÚ zmapovala, aké sú domáce možnosti ťažby spracovávania cenných surovín a aj dôraz na investície do vedy a výskumu, aby sa vyvíjali nové technológie bez potreby použitia kritických surovín.
Robert Hajšel tvrdí, že prijatý zákon pri zaisťovaní strategickej autonómie premieňa slová na činy, lebo aj finančnými stimulmi umožní zvýšiť ťažbu, spracovanie a recykláciu kritických surovín. "Doteraz sme boli závislí od ich dovozu z Číny a ďalších krajín s autokratickými režimami. Stále budeme závislí od dovozu, ale je to prvý krok, ktorý podporí aj investorov a podniky, aj recykláciu odpadu, z ktorého vieme vyťažiť veľa vzácnych prvkov," vysvetlil.
Ľutuje, že v EP nepresadil návrh, aby sa kvóta na domácu ťažbu a spracovanie kritických surovín zvýšila na 20 percent a zostalo to na desať percent. Rovnako ľutuje, že Európa i Slovensko utlmili baníctvo z dôvodu ochrany životného prostredia a teraz musíme skúmať, kde všade a za akých podmienok môžeme ťažiť cenné suroviny. Investovať podľa neho treba aj do príprav na prieskum a do budúcich kádrov pre banskú činnosť, do odborného vzdelávania, ktoré napríklad na Slovensku, v Banskej Štiavnici, bolo kedysi na vysokej úrovni.
Ivan Štefanec upozornil, že bez dostatku surovín ako kobalt, lítium či magnézium nie je možné uskutočniť digitálnu a zelenú tranzíciu. "Nemáme ich dostatok na území Únie. Je dôležité, aby sme k nim mali prístup všade vo svete a to je to, o čom hovoríme," opísal situáciu. Legislatíva, ktorú EP od začiatku podporuje, je podľa neho kľúčová na zlepšenie života ľudí, ochranu prírody a napĺňanie cieľov v oblasti digitalizácie. Ťažbu týchto surovín v Európe vníma iba ako doplnkový zdroj ku vzácnym prvkom, ktoré má Únia získavať vo svete. Nevylučuje však, že dôjde k rozšíreniu baníckej činnosti, napríklad v Škandinávii alebo Česku, avšak za splnenia prísnych environmentálnych štandardov, čo nebude jednoduché.