Priame zahraničné investície v Nemecku klesli v prvom polroku na 3,5 miliardy eur

Priame zahraničné investície (PZI) v Nemecku v prvej polovici tohto roka strmo klesli na 3,5 miliardy eur z 34,1 miliardy eur v rovnakom období roku 2022. Ukázali to v utorok údaje centrálnej banky Bundesbank. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Ide o najnižšie PZI za takmer 20 rokov. To poukazuje na stratu atraktivity krajiny ako podnikateľskej lokality, uviedol v utorok v separátnej správe nemecký ekonomický inštitút (IW).

"Keď kancelár a minister hospodárstva chvália údajnú atraktívnosť Nemecka ako miesta pre podnikanie, nemôže sa to vzťahovať na prvú polovicu roka 2023," povedal Jürgen Matthes, šéf oddelenia výskumu globálnych a regionálnych trhov v IW. Poznamenal pritom, že ak hlavným dôvodom slabých čísel boli pochybnosti o kvalite lokality, v druhej polovici roka sa to pravdepodobne nezmení.

"Zo zahraničia tu už takmer nikto nechce investovať, lokalizačné podmienky sú na to zjavne príliš zlé," vyhlásil Matthes.

Nemecké ministerstvo hospodárstva tvrdí, že do krajiny smeruje 80 miliárd eur priamych zahraničných investícií.

Kancelár Olaf Scholz podľa vlastných slov vidí "veľkú budúcnosť" Nemecka ako priemyselnej lokality po júnovej dohode s americkou čipovou spoločnosťou Intel v hodnote viac ako 30 miliárd eur na výstavbu dvoch závodov na výrobu čipov v Magdeburgu.

Ďalší americký výrobca čipov Wolfspeed zase vo februári uviedol, že v Nemecku postaví továreň na výrobu čipov a výskumné a vývojové centrum.

Matthes však pripomenul, že je všeobecne známe, "ako dlho trvajú stavebné projekty". A dodal, že investície zahraničných výrobcov polovodičov majú málo spoločné s atraktivitou Nemecka ako miesta pre podnikanie a viac s "prehnanými dotáciami", ktoré im Berlín ponúkol.