Problém s platením účtov za energie majú na Slovensku hlavne rodiny s deťmi. Štúdia Slovenskej akadémie vied ukázala, že až 40 percent domácností, ktoré trpia tzv. energetickou chudobou, tvoria úplné rodiny s deťmi. Tento problém je však častý aj pri jednočlenných domácnostiach. V utorok o tom informovala Slovenská klimatická iniciatíva v súvislosti s tým, že pomoc ohrozeným domácnostiam musí byť adresná a motivujúca, no na Slovensku chýba jasná definícia energeticky chudobnej domácnosti.
"Ak chceme, aby bola pomoc adresná, treba si najskôr ujasniť, komu má ísť," uviedla koordinátorka iniciatívy Kateřina Chajdiaková.
Štúdia SAV, ktorá je členom iniciatívy, vychádzala z porovnania príjmov a výdavkov domácnosti, ktoré dala do súvisu s výškou životného minima na Slovensku. Podľa jej prepočtov je tak domácnosť ohrozená energetickou chudobou vtedy, ak jej po úhrade všetkých účtov za energie zostane menej ako 1,5-násobok životného minima a zároveň je jej ročný čistý príjem prepočítaný na počet členov domácnosti a ich vekovú štruktúru menší ako 9079 eur.
Riešenie energetickej chudoby ide podľa Slovenskej klimatickej iniciatívy ruka v ruke so zmierňovaním klimatických zmien, ktoré sa vo forme vysokých teplôt a extrémnych výkyvov počasia čoraz častejšie prejavujú aj na Slovensku.
Dušana Dokupilová z Prognostického ústavu SAV priblížila dôvod, prečo majú práve energeticky chudobné domácnosti vyššiu spotrebu energií. "V nezateplených budovách dochádza k veľkým únikom tepla, domácnosť tak musí prirodzene viac kúriť. Staré spotrebiče, žiarivky majú vyššiu spotrebu elektriny ako tie nové, úspornejšie. Rovnako tak nie je jedno, či je domácnosť vykurovaná centrálne alebo má vlastný zdroj tepla, ktorým môže byť v tom lepšom prípade novší kotol, v tom horšom piecka na drevo," dodala.
Aj preto štát podľa SKI potrebuje zrýchliť a zjednodušiť finančnú pomoc, ktorá má pomôcť riešiť tieto témy. "Problémom nie je ani nedostatok finančných prostriedkov. V najbližších desiatich rokoch bude mať Slovenská republika na opatrenia, ktoré jednak pomáhajú znižovať náklady na energie, ale aj prispievajú k zmierňovaniu klimatických zmien, až desať miliárd eur," upozornila Chajdiaková.
Dokupilová uviedla, že je potrebné finančne podporiť energeticky chudobné domácnosti, rozšíriť sociálnu prácu či vytvoriť sociálne nájomné bývanie. "Najdôležitejšie však je konečne prijať aspoň základné opatrenia na jej adresné riešenie, napríklad nastaviť dotačnú schému Obnov dom pre energeticky chudobné domácnosti," dodala.
Ľuďom podľa iniciatívy treba uľahčiť prístup k riešeniu ich problému bez zbytočnej byrokracie. "Ak niekto nemá na zaplatenie účtov, len ťažko môžeme čakať, že si zateplí dom, ak na to dostane až 50 percentnú dotáciu, keď zvyšných 50 percent nákladov nemá z čoho zaplatiť," upozornila Chajdiaková.