Eurofondy by sa na Slovensku čerpali oveľa lepšie, ak by samosprávy mohli rozhodovať o väčšej časti týchto zdrojov. Kým v súčasnosti je to približne 16 percent, mohli by ich mať na starosti aj polovicu.
Ide o jeden z návrhov na zlepšenie čerpania peňazí z EÚ, ktoré v pondelok na tlačovej konferencii prezentovali predstavitelia Kresťanskodemokratického hnutia.
"Sme presvedčení o tom, že fondy, ktoré prichádzajú na Slovensko a rozhoduje o nich vláda, o týchto peniazoch môžu rozhodovať samosprávy.
KDH predstavilo návrh, že možno až 50 percent všetkých peňazí z EÚ vedia a budú môcť o nich rozhodovať samosprávy. Tie vedia, ako s tými peniazmi naložiť," uviedol podpredseda hnutia Tomáš Merašický.
Čerpaniu by výrazne pomohlo aj zavedenie nulovej spoluúčasti pre miestnu a regionálnu správu pri financovaní týchto projektov, myslí si europoslankyňa za KDH Miriam Lexmann. Podľa nej to pripúšťajú aj pravidlá, vláda len o to musí požiadať Európsku komisiu.
Ďalším častým problém je podľa nej otázka sumy vyčlenenej na jednu výzvu. "Máme príklady, keď obnos financií je len päť percent absorpčnej kapacity. To sa nesmie stať. Keď dáme výzvu, musí viac-menej pokrývať možný dopyt na danú problematiku," zdôraznila.
Dôležitou vecou je aj väčšia zrozumiteľnosť výziev, zavedenie podporných mechanizmov pre žiadateľov či hodnotenie založené na projektových zámeroch, ktoré sa rozpracujú až po ich odobrení.
"Ďalšia vec, zmena spôsobu vyplácania. Musíme prejsť na zálohové platby, to je štandard. Nie je možné, že uchádzači stále čakajú na to, kedy im to bude vyplatené a dostávajú sa do obrovskej neistoty," upozornila Lexmann.
Pomohlo by aj zníženie administratívnej náročnosti či používanie paušálnych výdavkov pri malých sumách.
"Poslednú vec, ktorú spomeniem, je istota. Keď jeden úrad vydá stanovisko, že niečo je v poriadku, nemôže to iný úrad spochybniť. Všetci sa boja korekcií. Musíme mať právnu istotu, inak tie eurofondy fungovať nebudú," dodala europoslankyňa.