Nemecká vláda v stredu zaradila Gruzínsko a Moldavsko na zoznam "bezpečných krajín pôvodu" v snahe znížiť počet žiadostí o azyl z týchto krajín, ktoré sú však takmer vždy zamietnuté.
Kabinet schválil návrh zákona z dielne ministerky vnútra Nancy Faeserovej, ktorý je súčasťou série opatrení dohodnutých na dvojdňovom výjazdovom zasadnutí vlády v paláci Meseberg pri Berlíne, informuje tlačová agentúra Reuters.
Tento krok znamená, že žiadosti o azyl z týchto krajín by sa mohli vybavovať rýchlejšie a neúspešní žiadatelia by mohli byť rýchlejšie deportovaní.
Podľa údajov ministerstva bolo v roku 2022 a v prvej polovici roku 2023 zamietnutých 99,9 percenta žiadostí z oboch krajín. Spolu tvoria viac ako desatinu všetkých zamietnutých žiadostí. Vlani požiadalo v Nemecku o azyl 8865 Gruzíncov a 5218 Moldavcov.
Ministerstvo definuje "bezpečné krajiny pôvodu" ako krajiny, kde vo všeobecnosti neexistujú obavy zo štátneho stíhania a kde štát chráni svojich občanov.
Vláda kancelára Olafa Scholza sa tento rok snažila uľahčiť kvalifikovaným migrantom získanie nemeckého občianstva v snahe zmierniť chronický nedostatok pracovných síl. Migrácia však zostáva politicky vypätou témou a podnietila vzostup krajne pravicovej Alternatívy pre Nemecko (AfD).
Skupina na ochranu práv utečencov Pro Asyl kritizovala krok vlády voči Gruzínsku a Moldavsku s tým, že ignoruje skutočnosť, že Rusko okupuje odštiepenecké regióny v oboch krajinách, čo ohrozuje bezpečnosť obyvateľov.
Organizácia tiež upozornila na to, čo považuje za prekážky v oblasti právneho štátu v Gruzínsku a práv komunity LGBTIQ+, ako aj na otázku slobody tlače v Moldavsku.
Gruzínsko prijalo zákony proti diskriminácii a zločinom z nenávisti, ale skupiny bojujúce za práva LGBTIQ+ osôb tvrdia, že orgány na vymáhanie práva im neposkytujú dostatočnú ochranu, pričom homofóbia je v tejto spoločensky konzervatívnej juhokaukazskej krajine stále rozšírená.