Slovensko potrebuje zlepšiť proces hodnotenia verejných politík ešte predtým, ako sú dané návrhy prijaté, aby sa predchádzalo vysokej nestabilite právneho poriadku. Tá negatívne vplýva na občanov, firmy a investorov, a následne prispieva k nižšej životnej úrovni.
Cieľom posudzovania vplyvov politík je pomôcť politikom robiť informovanejšie rozhodnutia. V stredu o tom diskutovali minister financií Michal Horváth, riaditeľka organizácie Via Iuris Katarína Batková a riaditeľ Útvaru hodnoty za peniaze Martin Haluš v rámci podujatia "Ako nestrieľať naslepo: Reforma posudzovania vplyvov verejných politík".
Nezamýšľané dôsledky návrhov, ktoré predkladá parlament či vláda, majú podľa ministra častý vplyv na rozpočet verejnej správy.
"Chceme posilniť rozhodovanie podľa dát. Ide o rôzne úpravy v procesoch a inštitúciách, skôr až byrokratické zmeny, ktoré sú však kľúčové na to, aby sme ako spoločnosť vedeli robiť lepšie rozhodnutia. V konečnom dôsledku by to malo byť v prospech životnej úrovne ľudí. Je to dôležitá téma, ktorá patrí aj medzi priority Programového vyhlásenia vlády SR," uviedol Horváth.
Materiály, ktoré neprešli medzirezortným pripomienkovým konaním (MPK), majú podľa neho negatívny vplyv na kvalitu rozhodnutí parlamentu, na životnú úroveň obyvateľstva, ale aj na dôveru vo verejné inštitúcie.
Kvalita právneho prostredia podľa riaditeľa ÚHP na Slovensku klesá a právne predpisy sa často menia. "Napríklad zákon o sociálnom poistení sa za ostatné tri roky novelizoval až 33-krát. Množstvo zmien vidíme aj v zdravotníckych zákonoch a daňovej legislatíve. Okrem kvality legislatívneho prostredia sa tým znižuje aj stabilita a predvídateľnosť celého systému," priblížil Haluš.
Problémom podľa Haluša je aj časté obchádzanie procesov pripomienkovania a nosenie materiálov priamo na rokovanie vlády.
"Rezorty, verejnosť a poradné orgány tak nemajú priestor vzniesť pripomienky, čo môže spôsobovať schvaľovanie materiálov s nedostatkami," dodal.
Podľa riaditeľky Via Iuris až 24 percen t návrhov za posledné tri roky prešlo skráteným legislatívnym konaním bez MPK, ktoré tak obmedzilo účasť verejnosti, ale aj samotných ministerstiev na príprave zákonov.
Batková dodala, že za 30 rokov sa Ústava upravovala viac ako 180-krát, pričom za posledných desať rokov 116-krát.
"Meniť často ústavu nie je dobré, pretože to zneprehľadňuje fungovanie štátnych inštitúcií alebo aj ochranu práv jednotlivcov. Politici to robia, lebo chcú ukázať voličom, že dokážu presadiť nejakú zmenu, ale za cenu, že táto legislatíva je nekvalitná a nie sú domyslené jej negatívne dôsledky," priblížila.
Jednou z možností skvalitnenia posudzovania vplyvov politík je podľa Haluša vypracovanie podrobnejšej analýzy nákladov a prínosov pre tzv. veľké reformy, ako sú napríklad zmeny v dôchodkovom systéme či rodinnej politike.
"Jej súčasťou by bolo skutočné zhodnotenie alternatív. Pre ostatné, menšie návrhy, by sa analýza vplyvov výrazne zjednodušila," dodal. Odborníci sa tiež zhodli na tom, že by malo pribudnúť aj nezávislé posúdenie vplyvov, ktorého výsledok bude verejne prístupný.
Závery odbornej diskusie budú podľa ministerstva financií súčasťou finálneho návrhu reformy, ktorá bude verejnosti predstavená v najbližších týždňoch.