Ministerstvo životného prostredia opäť pripravuje novelu zákona o krajinnom plánovaní. Vyplýva to zo zverejnenej predbežnej informácie.
Historické dedičstvo
Envirorezort priblížil, že manažment krajiny by mal mať podľa novely jasné pravidlá. Vykonávať by sa mal s dôrazom na zachovanie a udržanie významných alebo charakteristických čŕt krajiny vyplývajúcich z jej historického dedičstva, prírodného usporiadania či ľudskej aktivity.
"Reforma krajinného plánovania určuje kompetencie ministerstva životného prostredia a okresných úradov v rámci schvaľovania dokumentácie krajinného plánovania. Rovnako stanovuje podmienky na to, kto môže byť spracovateľom dokumentácie krajinného plánovania, aj podmienky, ktoré musí dokumentácia krajinného plánovania spĺňať," priblížil hovorca envirorezortu Tomáš Ferenčák.
Doplnil, že novela patrí medzi hlavné reformy obsiahnuté v Pláne obnovy a odolnosti Slovenskej republiky. Jej prijatie je potrebné aj vzhľadom na záväzky, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo podpisom Európskeho dohovoru o krajine ešte v máji 2005.
Nedostatočná ochrana
Problém ochrany a tvorby krajiny je podľa rezortu nedostatočne zabezpečovaný. "Napriek tomu, že pojem krajina používa stavebný zákon, a najmä zákon o ochrane prírody a krajiny. Ukazuje sa to následne pri riešení akútnych problémov, ktoré vznikajú pri extenzívnom rozvoji jednotlivých obcí a miest," skonštatoval rezort. Ako príklad uviedlo Demänovskú Dolinu či Štrbské Pleso.
Podotklo, že síce existujú odborné podklady o území z hľadiska ochrany prírody a krajiny, geológie, vôd a ďalších, no nie sú následne evalvované, a preto nie sú využité pri príprave rozvojových dokumentov. "Najmä pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie," píše sa vo zverejnenej informácii.
Novelu zákona o krajinnom plánovaní odmietla Národná rada ešte v marci tohto roka. Ferenčák ozrejmil, že nové znenie návrhu sa od pôvodného líši iba v niektorých detailoch. Zo zverejnenej informácie vyplýva, že novelu by mal rezort predložiť na pripomienkovanie v auguste až septembri.