Na Slovensku vo verejnej debate absentuje diskusia a vízia, akým spôsobom zmeniť daňový mix, aby menej zaťažoval prácu a ekonomickú aktivitu a viac zaťažoval rentierstvo či negatívne externality. Túto zmenu pritom Slovensko už viac ako dekádu odporúčajú všetky renomované medzinárodné organizácie, upozornil analytik Ján Košč z Asociácie sociálno-ekonomických analytikov.

Vysoké dane? Mýtus, tvrdí Košč

Jedným z mýtov vo verejnej diskusii je podľa neho tvrdenie o vysokých daniach na Slovensku. "Na Slovensku máme zásadnú disparitu medzi relatívne vysokým zdanením práce/spotreby a nízkymi korporátnymi daňami, veľmi nízkym zdanením rentierstva a skoro žiadnym zdanením majetku. Ak sa však pozrieme na celkové zdanenie v rámci našej ekonomiky, tak Slovensko dlhodobo patrí k najmenej zdaneným ekonomikám v Európskej únii aj Organizácii pre hospodársku spoluprácu a rozvoj," argumentoval Košč.

Už pár dní platí zákon o ochrane spotrebiteľov. To je jeho najzásadnejšia zmena

Podľa Eurostatu, ktorý počíta podiel všetkých daní a odvodov na hrubom domácom produkte (HDP), bolo Slovensko v roku 2021 dvanástou najmenej zdanenou ekonomikou v EÚ. Podľa amerického think-tanku Tax Foundation bola zase SR v roku 2022 v rámci OECD trinástou najmenej zdanenou ekonomikou.

Nebezpečná daňová brzda

Problematickým je podľa Košča aj tvrdenie niektorých politikov, že na záchranu verejných financií stačí naštartovať ekonomický rast a že celkové zdanenie by sa nemalo v budúcnosti zvyšovať. "Návrh na zavedenie daňovej brzdy je nebezpečným z hľadiska dlhodobej udržateľnosti verejných financií a môže sa stať cestou do pekla vydláždenou dobrými úmyslami," myslí si analytik.

Na druhej strane však ani zvyšovanie vybraných alebo zavádzanie nových daní nebude všeliekom. "Aj keď sa Slovensko nevyhne zvyšovaniu daňových príjmov, otázkou je, na ktoré príjmové skupiny nová záťaž dopadne a na čo sa využije. Je pravdepodobné, že stredná trieda a chudobní ešte viac schudobnejú, dane sa prejedia a rast sa nenaštartuje. Lebo samotný zvýšený výber automaticky nepovedie k pozitívnym zmenám - zvýšeniu množstva či kvality verejných služieb," upozornil ekonóm Anton Marcinčin.

Bez skutočných, štrukturálnych zmien zvýšenie výberu daní podľa neho len prehĺbi problémy slovenskej ekonomiky.