Ruské úrady zaradili uznávaného sociológa a publicistu Borisa Kagarlickeho na zoznam organizácií a osôb, o ktorých majú informácie, že sa zúčastňujú extrémistickej činnosti alebo terorizmu. Znamená to, že mu banky zmrazia účty a prestanú mu poskytovať služby, uviedla agentúra Interfax. Dodala, že sociológov obhajca pokladá obvinenia svojho klienta za absurdné.
Vyšetrovacia väzba na severe Ruska
Šesťdesiatštyriročný sociológ je teraz trestne stíhaný za schvaľovanie terorizmu a súd v Syktyvkare, ktorý leží 1100 kilometrov severovýchodne od Moskvy, naňho uvalil vyšetrovaciu väzbu.
Dôvodom sa podľa obhajcu Sergeja Jerochova stala sociologova poznámka na sociálnej sieti o poškodení Krymského mosta výbuchom z vlaňajšieho októbra, uviedla stanica BBC na svojom ruskojazyčnom webe.
Kagarlickij vtedy napísal, že z vojenského hľadiska poškodenie mosta spájajúceho Rusko s anektovaným Krymom dáva viac-menej zmysel, pretože vyvoláva problémy so zásobovaním ruských vojsk bojujúcich proti Ukrajine. Sociológ tiež zvažoval ekonomické a politické následky celej udalosti pre Rusko.
Sociológov obhajca trvá na tom, že vedec nikdy nepodporoval a neschvaľoval terorizmus a že zmysel jeho príspevku spočíval "v snahe ukázať reálne problémy, s ktorými zápasí ruský štát". Sám Kagarlickij pred súdom vyhlásil, že s obvinením nesúhlasí.
Kagarlického zatkli v Moskve a eskortovali ho do Syktyvkaru, pretože prípad proti vedcovi vedie správa tajnej služby FSB, nástupkyňa sovietskej tajnej polície KGB, v republike Komi na severovýchode európskeho Ruska.
Cudzí agent
Sociológa vlani citoval americký denník The Washington Post v článku o "sociálnej mobilizácii" ruskej spoločnosti na podporu vojny proti Ukrajine. Denník popisoval, že zdanlivo spontánne gestá sú často akciami riadenými zhora a organizovanými miestnymi úradníkmi, školami, štátom financovanými proruskými mládežníckymi skupinami a federálnymi centrami "aktívneho veku" ako súčasť snahy Kremľa zvrátiť klesajúcu podporu vojny a podnietiť novú vlnu vlasteneckého nadšenia.
Ruské úrady celé roky potláčali verejný aktivizmus a slobodu slova. Preto dáva zmysel, že nové snahy rozdúchať vlastenectvo pokrivkávajú, povedal vtedy nezávislý sociológ Boris Kagarlickij, ktorý je riaditeľom moskovského Ústavu globalizácie a sociálnych hnutí.
"Spoločenská mobilizácia nie je niečo, čo môžete dosiahnuť prostredníctvom písania dekrétov, pár verejných prejavov a podobne," uviedol Kagarlickij. "Vyžaduje ten druh spoločenských, politických a dokonca aj kultúrnych mechanizmov, ktoré v súčasnom Rusku chýbajú, prinajmenšom na strane vlády," dodal.
Krátko po začiatku invázie na Ukrajinu Rusko postavilo mimo zákona kritiku armády a ďalšie prejavy disentu. "Iróniou tejto situácie je, že v snahe zničiť akúkoľvek opozíciu, systém zničil aj samotnú schopnosť spoločnosti vyburcovať sa okolo iných problémov," povedal Kagarlickij americkému denníku.
Sociológa aj jeho ústav ruské úrady opatrili hanlivou nálepkou "cudzieho agenta".