Tuniský prezident Kajs Saíd v utorok večer odvolal z funkcie premiérku Nadžlu Búdinovú - vôbec prvú ženu na čele vlády v tejto severoafrickej krajine. Príčinu jej odvolania neuviedol, informovala agentúra AFP.

Saíd vzápätí za premiéra vymenoval Ahmada Hašáního, ktorý doteraz pracoval v tuniskej centrálnej banke. Podľa profilu na sociálnej sieti Facebook študoval Hašání právo na tuniskej univerzite, kde Saíd svojho času vyučoval.

Nový predseda vlády, ktorý je pre širokú verejnosť neznámou osobou, podľa videozáznamu z prezidentského úradu už aj zložil prísahu do rúk prezidenta.

Nelegálna migrácia do Únie stúpla o desať percent, najviac frekventované sú stredomorské trasy

Búdinová bola vymenovaná za premiérku 11. októbra 2021 - dva a pol mesiaca po tom, ako si Saíd 25. júla udelil rozsiahle právomoci odvolaním svojho vtedajšieho premiéra a pozastavením činnosti parlamentu. Od tohto prevzatia moci Saíd vládne na základe prezidentských výnosov.

Ústava, ktorú Saíd dal v lete 2022 zmeniť v referende, výrazne obmedzila právomoci parlamentu, ale prezidentský úrad získal de facto neobmedzené kompetencie.

Nový parlament zasadá od jari. Vzišiel z parlamentných volieb konaných koncom roka 2022. Opozičné strany tieto voľby bojkotovali a voliči o ne tiež neprejavili veľký záujem - účasť bola približne 10-percentná.

AFP doplnila, že Saíd v posledných mesiacoch niekoľkokrát nariadil odvolanie rôznych ministrov vrátane ministra zahraničných vecí, a to bez uvedenia dôvodu.

Injekcia pre krajinu ochromenú dlhom. Saudská Arábia poskytne Tunisku polmiliardovú pomoc

Od februára minulého roka bolo v rámci vlny zatýkania, ktorá sa dotkla aj Rášida Ghannúšího, vodcu islamistickej Strany obnovy a jedného z najznámejších prezidentových kritikov, vzatých do väzby približne 20 predstaviteľov opozície, médií a podnikateľov. Obvinení sú zo "sprisahania proti bezpečnosti štátu", pričom Saíd o nich hovorí ako o "teroristoch".

Ľudskoprávna organizácia Amnesty International označila toto zatýkanie za "politicky motivovaný hon na čarodejnice".

Strana obnovy bola súčasťou vládnych koalícií, ktoré v Tunisku vznikli v desaťročí nasledujúcom po demokratickej revolúcii v roku 2011, ktorá vyvrcholila pádom diktátora Zína Ábidína bin Alího a spustila povstania tzv. arabskej jari v celom regióne.

Politická kríza, ktorou Tunisko prechádza už dva roky, je znásobená vážnymi ekonomickými ťažkosťami: krajina je veľmi zadlžená, a to na úrovni 80 percent HDP, pričom rast je pomalý a dosahuje dve percentá, k čomu sa pridáva rastúca miera chudoby a vysoká nezamestnanosť - na úrovni 15 percent.