Odborový zväz KOVO apeluje na politikov a vládu, aby zrušili aspoň mimoriadnu situáciu v súvislosti s pandémiou nového koronavírusu a tým aj rôzne obmedzenia pracovnoprávnych nárokov zamestnancov. Podľa združenia dlhodobo neexistujú objektívne dôvody na trvanie tejto mimoriadnej situácie.
"Hoci je stav na Slovensku, v súvislosti s ochorením COVID-19, ale aj s prílevom utečencov z dôvodu vojny na Ukrajine, už niekoľko mesiacov stabilizovaný, vyhlásené mimoriadne situácie stále trvajú. V platnosti sú dokonca dve. Jedna mimoriadna situácia trvá od marca 2020, keď bola vyhlásená v súvislosti so zhoršujúcou sa covidovou situáciou v krajine a druhá platí od januára 2022 v dôsledku vypuknutia vojny na Ukrajine a očakávaného prílevu utečencov," uviedlo združenie.
Predsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková skonštatovala, že vzhľadom na platnosť mimoriadnej situácie dochádza k rôznym obmedzeniam práv zamestnancov. "Napríklad pri nároku na rekondičné pobyty, lehoty na čerpanie dovoleniek a podobne. Zamestnanci pracujú v normálnom režime, bez akýchkoľvek obmedzení, preto nevidíme žiadny dôvod, aby naďalej trvali zásahy do pracovných nárokov zamestnancov, ktoré zhoršujú ich pracovné podmienky a ohrozujú zdravie," zdôraznila.
Spolu s Konfederáciou odborových zväzov SR plánujú zintenzívniť komunikáciu a sociálny dialóg v rámci tripartity, aby došlo buď k odvolaniam týchto mimoriadnych situácií, alebo k zmene legislatívy s cieľom zrušiť pracovno-právne obmedzenia pre zamestnancov.
Združenie pripomenulo, že KOZ sa v rámci májového rokovania Hospodárskej a sociálnej rady dohodla s vtedajším ministrom práce Milanom Krajniakom analýzu stavu a po dohode s rezortom zdravotníctva aj iniciovanie odvolania mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou. Malo sa tak stať začiatkom leta, zatiaľ k zmene nedošlo.
"Stav mimoriadnej situácie v krajine obmedzuje chod viacerých inštitúcií, neúmerne predlžuje rozhodovacie lehoty niektorých orgánov verejnej a štátnej správy a v neposlednom rade obmedzuje viaceré práva a nároky zamestnancov v pracovno-právnych vzťahoch i vo vzťahoch medzi zamestnancami a zamestnávateľmi," zdôraznilo OZ KOVO. Poukázalo napríklad na kratšie lehoty pri nariadení povinného čerpania dovolenky či lehôt pri rozvrhnutí pracovného času v podnikoch. Dodalo, že obmedzené je aj právo na štrajk u vybraných profesií a ďalšie práva.