Parlament bosnianskej republiky srbskej vo štvrtok schválil kontroverzný zákon, ktorý zavádza trestné postihy za ohováranie. Informovali o tom miestne médiá. Zákonodarcovia tak urobili napriek silnej domácej i medzinárodnej kritike, ktorá vyjadrovala obavy o slobodu slova v tejto časti Bosny a Hercegoviny.
Proti prijatiu zákona, ktorý ohováranie kvalifikuje ako trestný čin a podľa portálu Balkan Insight ju umožňuje trestať až do výšky 3000 konvertibilných mariek, v minulých mesiacoch protestovali bosnianski novinári, aktivisti i bosnianskosrbské opozičné strany. Tvrdí, že norma by mohla poslúžiť na obmedzovanie slobody slova.
Vedenie Republiky srbskej na čele s jej prezidentom Miloradom Dodikom naopak argumentuje, že ohováranie postihuje celý rad krajín Európskej únie a že zákon má iba za cieľ dohnať k zodpovednosti tých, ktorí šírením ohovárania zneužívajú informačný priestor.
Európska únia vo vyhlásení vydanom spoločne s OSN, Radou Európy a Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe označila schválenie zákona za "poľutovaniahodný krok späť". Podľa nej je kriminalizácia ohovárania "v rozpore s európskymi hodnotami" a "podkopáva efektívne fungovanie demokracie v Republike srbskej". Veľvyslanectvo Spojených štátov uviedlo, že krok "ohrozuje euroatlantickú budúcnosť" Bosny.
Európska únia vlani v decembri udelila Bosne štatút kandidátskej krajiny. Urobila tak v čase narastajúcich obáv z rozpadu krajiny v dôsledku separatistickej politiky prezidenta Dodika. Ten voči Západu volí konfrontačný kurz a súčasne nadviazal spojenectvo s ruským prezidentom Vladimirom Putinom či maďarským premiérom Viktorom Orbánom. Zaradenie ohovárania medzi trestné činy je len jedným z radu krokov, ktoré Dodik v poslednom čase podnikol napriek silnej kritike medzinárodného spoločenstva.
V rokoch 1992 až 1995 bola Bosna dejiskom krvavej vojny, ktorá si vyžiadala približne 100-tisíc obetí. Krajina je od daytonskej mierovej dohody rozdelená na dva vysoko autonómne celky, popri Republike srbskej je to chorvátsko-moslimská Federácia Bosny a Hercegoviny. Spolu ich spája slabá centrálna vláda, ktorá je poväčšine ochromená spormi medzi zástupcami troch hlavných etník.
Christian Schmidt, ktorému funkcia Vysokého predstaviteľa pre Bosnu a Hercegovinu ukladá dohliadať na dodržiavanie daytonskej mierovej dohody, opakovane varoval medzinárodné spoločenstvo, že krajine hrozí rozpad. Ten by sa podľa viacerých analytikov nezaobišiel bez nového krviprelievania.