Svetoznámy ruský básnik, spisovateľ a filmár Jevgenij Jevtušenko patril k neveľkej skupine umelcov a intelektuálov v bývalom Sovietskom zväze, ktorí verejne odsúdili inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v roku 1968. Svoj nesúhlas vyjadril aj v dnes už legendárnej básni Po Prahe idú tanky. Verše venoval tiež lídrovi Pražskej jari Alexandrovi Dubčekovi.
V časoch najväčšej slávy recitoval svoje verše, ktoré sú preložené do viac ako 70 svetových jazykov, aj pred vypredanými štadiónmi. Od roku 1991 pôsobil v Spojených štátoch amerických. Dnes (18. júla) by mal legendárny básnik 90 rokov.
Jevgenij Alexandrovič Jevtušenko sa narodil 18. júla 1932, ale v dokladoch mal zapísaný dátum narodenia 18. júl 1933, ktorý uvádzajú aj niektoré zdroje. Narodil sa na Sibíri na Stanici Zima v Irkutskej oblasti. Jeho otec Alexander Gangus a matka Zinaida Jevtušenková sa venovali geológii.
Príčinou toho, prečo mal dva rôzne roky narodenia, bola druhá svetová vojna. Na začiatku Veľkej vlasteneckej vojny ho poslali rodičia k sibírskym babičkám. Z rodnej Stanice Zima sa v roku 1944 vracal do Moskvy, ale bez povolenia tam púšťali len deti do určitého veku a Jevtušenko si tak potreboval ubrať rok. Vystavili mu teda doklady s neskorším rokom narodenia (1933) a odvtedy sa tento posun v dátume narodenia ťahal jeho celým životom.
Pozitívny vplyv na Jevtušenkovo umelecké formovanie mala jeho matka, ktorá sa okrem geológii venovala aj herectvu. V rokoch 1938 - 1941 bola sólistkou Stanislavského divadla v Moskve.
V roku 1949 mu v novinách Sovietskij sport uverejnili prvú báseň. V rokoch 1951 - 1954 študoval na Gorkého literárnom inštitúte. Najmladším členom Zväzu spisovateľov ZSSR sa stal v roku 1952 a v tom istom roku mu vyšla aj prvá básnická zbierka pod názvom Rozviedčíci budúcnosti.
Jevtušenko vstúpil na literárnu scénu v polovici 50. rokoch 20. storočia v čase tzv. "odmäku" vo vtedajšej sovietskej spoločnosti. Jeho svieže básne rezonovali s pozitívnymi náladami mládeže. Prvé slová poémy Bratská hydroelektráreň - Básnik v Rusku je viac ako len básnik - sa stali nielen manifestom Jevtušenkovej tvorby, ale aj okrídleným výrazom, ktorý vošiel do ruského jazyka.
Do výrazného sporu s totalitným režimom v Sovietskom zväze sa dostal v roku 1968. Ako jediný člen Zväzu sovietskych spisovateľov odsúdil 21. augusta 1968 inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa. Generálnemu tajomníkovi Komunistickej strany Sovietskeho zväzu (KSSZ) Leonidovi Brežnevovi napísal aj telegram, v ktorom vyjadril protest proti okupácii Československa. K udalosti sa viaže aj báseň Po Prahe idú tanky. Deň - 21. august 1968 - označil za "najstrašnejší deň svojho života".
Medzinárodný ohlas dosiahol aj epickou básňou Babyn Jar, v ktorej odsúdil nielen nacistický, ale aj ruský antisemitizmus. Báseň vyšla na protest, že ani 20 rokov po masakre kyjevských Židov v rokline Babyn Jar z roku 1941 udalosť nepripomína žiaden pamätník.
Ten aj vďaka básni a Dmitrijovi Šostakovičovi naozaj postavili. Jevtušenkova báseň totiž skladateľa Šostakoviča inšpirovala ku skomponovaniu jeho 13. symfónie, ktorej je Babyn Jar prvou časťou.
Od 70. rokov minulého storočia písal Jevtušenko aj romány, pôsobil tiež ako herec či režisér. V rokoch 1986 až 1991 bol tajomníkom Zväzu spisovateľov ZSSR. V roku 1989 sa stal spolupredsedom spisovateľskej asociácie "Apreľ". V tom istom roku ho zvolili za poslanca ZSSR za Dzeržinský teritoriálny volebný okruh mesta Charkov.
V roku 1991 uzatvoril zmluvu s americkou univerzitou v štáte Oklahoma a odišiel aj s rodinou žiť do Spojených štátov. Na univerzite prednášal o ruskej poézii a filme.
Slovensko navštívil v roku 2005, keď bol predsedom poroty na Art Film Feste v Trenčianskych Tepliciach. Pristavil sa aj pri hrobe Alexandra Dubčeka, ktorého osobne poznal a vždy mu bol blízky. Pri tejto príležitosti napísal aj báseň Nad mohylou Alexandra Dubčeka.
Viaceré Jevtušenkove diela vyšli aj v slovenčine vrátane románu Kde rastú najkrajšie jahody z obdobia perestrojky či autobiografického románu Nezomieraj pred smrťou. V roku 2007 vyšli jeho básne pod názvom Ľudská tvár v preklade Ľubomíra Feldeka.