Balík opatrení na udržateľné využívanie kľúčových prírodných zdrojov, ktorý v stredu predstavila Európska komisia (ELK), má posilniť aj odolnosť potravinových systémov a poľnohospodárstva EÚ.
Nezdravá je viac ako polovica pôdy v EÚ
Prijatím právneho predpisu o monitorovaní pôdy sa EÚ vydá cestou k zabezpečeniu zdravej pôdy do roku 2050.
Návrhy EK umožnia bezpečné využívanie technického pokroku v oblasti nových genómových techník (NGT), v snahe podporiť rozvoj plodín odolných voči zmene klímy a obmedzenie pesticídov. Zároveň zabezpečia udržateľnejšie, kvalitnejšie a rozmanitejšie osivá, množiteľský a reprodukčný materiál pre rastliny a lesy.
Novými opatreniami sa navrhuje aj obmedzenie potravinového a textilného odpadu, čo prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov z týchto sektorov.
Nové pravidlá prispejú k prosperujúcim vidieckym oblastiam, potravinovej bezpečnosti a odolnému biohospodárstvu, postavia EÚ na čelo inovácie a vývoja a pomôžu zvrátiť stratu biodiverzity a pripraviť sa na dôsledky zmeny klímy.
Komisia spresnila, že v súčasnosti je nezdravých 60 až 70 percent pôdy v EÚ. V dôsledku erózie sa každoročne odplaví miliarda ton pôdy. Náklady spojené s degradáciou pôdy sa odhadujú na viac ako 50 miliárd eur ročne.
Cieľ: zdravý stav pôdy v EÚ do roku 2050
Návrh prvého právneho predpisu EÚ o pôde obsahuje harmonizované vymedzenie zdravia pôdy, zavádza komplexný a koherentný rámec monitorovania a podporuje udržateľné obhospodarovanie pôdy a sanáciu znečistených plôch. Konečným cieľom je dosiahnuť zdravý stav pôdy v EÚ do roku 2050.
Údaje o pôde podporia inovačné, technologické a organizačné riešenia, najmä v rámci poľnohospodárskych postupov, pomôžu zaviesť najvhodnejšie metódy úpravy pôdy, zvýšiť úrodnosť a výnosy a minimalizovať spotrebu vody a živín. Zlepšia aj chápanie trendov v oblasti sucha, zadržiavania vody a erózie.
Členské štáty EÚ zadefinujú pozitívne a negatívne postupy obhospodarovania pôdy, vymedzia opatrenia na regeneráciu pôdy a budú musieť riešiť riziká pre ľudské zdravie a životné prostredie spôsobené kontamináciou pôdy. Ich posúdenia budú podkladom pre ďalšiu politiku EÚ v oblasti využívania pôdy a lesov, v spoločnej poľnohospodárskej politike a politike vodného hospodárstva.
Stredajší návrh EK sa týka aj európskeho sektora osív. EÚ je najväčším vývozcom na svetovom trhu s osivami (20 percent svetového trhu s odhadovanou hodnotou 7 – 10 miliárd eur). Nový návrh aktualizuje a zjednodušuje súčasné pravidlá, z ktorých niektoré sú staršie ako 50 rokov.
Ekologické návrhy
Nariadením o výrobe rastlinného množiteľského a lesného reprodukčného materiálu a obchodovaní s ním sa zvýši rozmanitosť a kvalita semien, odrezkov a iného rastlinného množiteľského materiálu a zabezpečí sa odolnosť odrôd rastlín voči budúcim zmenám vďaka testovaniu udržateľnosti. Osivá budú lepšie prispôsobené tlakom zmeny klímy, pomôžu zachovať genetickú diverzitu pestovaných plodín a prispejú k zaisteniu potravinovej bezpečnosti.
Pokiaľ ide o lesný reprodukčný materiál, návrh EK dbá na to, aby sa aj lesy lepšie prispôsobili zmene klímy. Šľachtenie stromov umožňuje urýchliť adaptáciu lesov na zmenu klímy, čím sa zabezpečí ich nepretržitá produktivita v budúcnosti.
V snahe znížiť množstvo potravinových odpadov EK navrhuje, aby členské štáty do roku 2030 znížili potravinový odpad o desať percent pri spracovaní a výrobe a o 30 percent (na obyvateľa) spoločne v rámci maloobchodu a spotreby. Znížiť budú musieť aj textilný odpad, lebo dnes približne 78 percent textilného odpadu končí v zmiešanom odpade z domácností.
Návrhy EK teraz prediskutujú Európsky parlament a Rada EÚ.