Mladý turista, ktorý bol v júni natočený, ako do steny rímskeho Kolosea vyrýva meno svoje a svojej priateľky, tvrdí, že nepoznal vek tejto pamiatky. Rímskemu starostovi sa potom za to ospravedlnil, napísal britský denník The Guardian.
Dvadsaťsedemročný fitness tréner Ivan Dimitrov, ktorý žije v anglickom Bristole, sa rímskemu starostovi Robertovi Gualtieriovi ospravedlnil po tom, čo do steny Kolosea vyryl kľúčom "Ivan + Hayley 23". Muž, ktorého talianska polícia po päťdňovom pátraní identifikovala ako turistu z Anglicka, v dopise napísal, že si ešte len teraz uvedomil "závažnosť spáchaného činu".
"Týmito riadkami by som sa chcel Talianom a celému svetu od srdca a úprimne ospravedlniť za škody spôsobené na majetku, ktorý je v skutočnosti dedičstvom celého ľudstva," uviedol v liste, ktorý zverejnil denník Il Messaggero. Muž, ktorému hrozí vysoká pokuta a možno aj väzenie, tiež pochválil tých, ktorí "obetavo, starostlivo a s nasadením strážia neoceniteľnú historickú a umeleckú hodnotu Kolosea". Dodal, že sa "s hlbokým hanbou o starobylosti pamiatky dozvedel až potom, k čomu bohužiaľ došlo".
Muža v modrom kvetovanom tričku pri čine natočil americký turista, ktorý video umiestnil na server YouTube, keď podľa jeho slov strážcovia Kolosea o jeho záznam nejavili záujem. Zábery, na ktorých Američan smejúceho sa vandala častuje vulgárnymi nadávkami, sa vzápätí rýchlo rozšírili na sociálnych sieťach a o muža sa začala zaujímať talianska polícia. Dimitrova vyšetruje pre poškodzovanie kultúrneho dedičstva.
V prípade odsúdenia hrozí vandalovi pokuta od 2500 do 15-tisíc eur a tiež trest odňatia slobody v trvaní od dvoch do piatich rokov. Jeho priateľka Hayley nie je vyšetrovaná, hoci by podľa talianskych médií mohla byť považovaná za spoluviníka.
Dimitrovov právnik Alexandro Maria Tirelli povedal denníku Il Messaggero, že "mladík je príkladom cudzinca, ktorý sa ľahkovážne domnieva, že v Taliansku je dovolené všetko, dokonca aj taký čin, aký by bol v ich krajine prísne potrestaný."
Amfiteáter Flaviovcov vybudovaný z iniciatívy rímskeho cisára Vespasiána v prvom storočí nášho letopočtu slúžil ako aréna pre hry, zápasy gladiátorov a zvierat. Diváci tam napríklad mohli vidieť aj divadelné predstavenia a námorné bitky. Stavba s pôdorysom elipsy s dvojitým chodníkom a otvorenými arkádami z kameňa a mramoru bývala vysoká 48 metrov, dlhá 189 metrov a široká 156 metrov. Po zákaze hier v piatom storočí zostalo Koloseum opustené, neskôr bolo poškodené radom zemetrasení aj svojvoľným rozoberaním zo strany obyvateľov Ríma. Na zozname svetového dedičstva UNESCO je od roku 1980.