Latinská Amerika a Karibik sa musia pripraviť, že v nasledujúcich 40 rokoch tam budú častejšie extrémne prejavy počasia. Uviedli to dnes zástupcovia Svetovej meteorologickej organizácie. Oblasť sa musí pripraviť na silnejšie hurikány, menej zrážok, vlny horúčav a na záplavy, informovala agentúra EFE.
Podľa generálneho tajomníka WMO Petteriho Taalasa už teraz Latinská Amerika a Karibik zaznamenávajú rastúce dopady klimatických zmien. "Tento negatívny trend v meteorologických údajoch bude pokračovať do 60. rokov (21. storočia), nech urobíme, čo urobíme," uviedol Taalas. Podľa neho sa teda oblasť musí pripraviť na viac vĺn horúčav, viac záplav, dlhšie sucha a na intenzívnejšie hurikány.
Krajiny v Latinskej Amerike a Karibiku podľa Taalasa musia prijať opatrenia, vďaka ktorým sa prispôsobujú a obmedzia negatívne dopady klimatických zmien. Mali by napríklad zlepšiť systémy varovania, pretože to môže pomôcť k zníženiu počtu obetí extrémneho počasia.
Z dlhodobého hľadiska je podľa šéfa WMO potrebné prestať používať fosílne palivá a zastaviť ničenie pralesov, pretože obe tieto aktivity vedú k rastu emisií skleníkových plynov. Región sa tiež musí podľa neho pripraviť na dopady, ktoré budú mať zmeny klímy na poľnohospodárstvo či energetiku.
K nepriaznivému trendu zrejme prispeje aj klimatický jav El Niño, ktorý podľa meteorológov vznikne v druhej polovici tohto roka. V Latinskej Amerike a Karibiku by mal viesť k rastu teplôt, čo bude znamenať intenzívnejšie vlny horúčav a pravdepodobne nárast sucha.
Zmena klímy sa v regióne už prejavuje. V rokoch 1991 až 2022 sa priemerná teplota v oblasti zvyšovala tempom 0,2 stupňa Celzia za dekádu, čo bol najsilnejší rast od začiatku merania. Hladina oceánu stúpala rýchlejšie ako inde na svete v južnej časti a v severnej tropickej časti Atlantiku. V posledných rokoch krajiny v regióne zaznamenávajú tiež dlhé obdobia sucha či intenzívne vlny horúčav.