Bezpečnostná rada v piatok rozhodla o ukončení desať rokov trvajúcej mierovej misie v západoafrickom štáte Mali. Okamžité skončenie tejto misie požadovala miestna vojenská junta, ktorá začala spolupracovať s Ruskom.
Pätnásťčlenná rada OSN jednohlasne schválila návrh rezolúcie, na základe ktorého sa príslušníci misie, známej pod skratkou MINUSMA, začnú okamžite sťahovať z územia Mali. OSN totiž dlhodobo uplatňuje zásadu, že jej mierové misie môžu pôsobiť v konkrétnej krajine len s jej súhlasom.
"Vyjadrujeme hlboké poľutovanie nad rozhodnutím prechodnej vlády (Mali) vzdať sa Minusmy, ako aj nad ujmou, ktorú to spôsobí malijskému ľudu," povedal na piatkovom zasadnutí BR OSN americký diplomat Jeffrey DeLaurentis.
Zdôraznil však, že rezolúciu o ukončení misie za daných okolností podporili aj Spojené štáty, ktoré súhlasia aj so schváleným časovým rozvrhom jej sťahovania. Západné krajiny sa obávajú toho, že stiahnutie vojakov vyvolá v Mali, ktoré bolo roky zmietané povstaniami tuaregov a džihádstov, novú nestabilitu.
Krátko po piatkovom hlasovaní BR OSN šéf diplomacie Kremľa Sergej Lavrov ubezpečil malijskú juntu o tom, že ruský režim bude pokračovať vo "veľkorysej podpore" vlády v Bamaku, a to "vo vojensko-technickej oblasti, ako aj vo sfére humanitárnej a ekonomickej pomoci".
Malijská vojenská vláda 16. júna vyzvala na "bezodkladné stiahnutie" približne 12-tisíc príslušníkov mierových síl OSN.
Zdôvodnila to tým, že misia údajne nedokáže plniť stanovené bezpečnostné úlohy a prispieva k zvyšovaniu vnútorného napätia v krajine.
Junta odmietla aj návrhy na zmeny v mandáte misie, ktoré predložil generálny tajomník OSN António Guterres. Prisľúbila však, že bude spolupracovať v úsilí o "dobre organizovaný, bezpečný a čo najskorší odsun modrých prílb".
Vzťahy medzi OSN a Mali sa rapídne zhoršili od prevratu z roku 2020, ktorým sa v tejto veľkej africkej krajine chopila moci vojenská junta. Tá ukončila aj dlhoročné spojenectvo s bývalou koloniálnou mocnosťou — Francúzskom, ktoré vlani z krajiny stiahlo kontingent svojich vojakov bojujúcich voči džihádistom.
Malijská junta sa namiesto toho zblížila s Ruskom a umožnila, aby na území krajiny začali operovať aj žoldnieri z Vagnerovej skupiny. Po nedávnej vojenskej vzbure vagnerovcov malijská vláda vyjadrila podporu režimu Vladimira Putina s tým, že stabilita Ruska má "kľúčový význam pre medzinárodný mier a bezpečnosť".
Misia MINUSMA, ktorá má v Mali asi desať základní, sa počas svojho pôsobenia stávala ako medzinárodná sila a symbol štátnej moci častým terčom útokov džihádistov. Od roku 2013 tam zahynulo najmenej 186 jej príslušníkov.