Preteky medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom pri dobývaní vesmíru sa premietli aj do súboja o to, ktorá krajina ako prvá vyšle do kozmu ženu. Prvou ženou sa stala 16. júna 1963 sovietska kozmonautka Valentina Tereškovová. O dvadsať rokov neskôr vzlietla do vesmíru prvá americká astronautka Sally Rideová. Od tejto udalosti uplynie dnes (18. júna) 40 rokov.
Doslova priekopnícku úlohu pri dobývaní vesmíru ženami však zohrala v Spojených štátoch ešte pred ňou Jerrie Cobbová v rámci skupiny Mercury 13. Išlo o súkromne financovaný program, v rámci ktorého sa trinásť Američaniek podrobilo testom na let do vesmíru. Špičková pilotka a konzultantka amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) sa od 50. rokov minulého storočia výrazne zasadzovala o to, aby USA porazili Sovietsky zväz a poslali ženu do vesmíru.
Hoci v roku 1960 ako jediná splnila všetky psychologické a lekárske vyšetrenia i testy pripravené pre ženy astronautky, do vesmíru ju napokon nevyslali. Spor nakoniec skončil v júli 1962 pred Snemovňou reprezentantov, kde sa v komisii pre vesmír a astronautiku riešilo, či nešlo o diskrimináciu na základe pohlavia.
Potenciálne astronautky ale neuspeli. NASA mala totiž v tom čase predpisy, ktoré reálne ženám brali možnosť stať sa astronautkami - jednou z podmienok bolo absolutórium na vojenskej leteckej škole, a na nej mohli vtedy študovať len muži.
Cestou, ktorú razila Jerrie Cobbová sa vydala neskôr Sally Rideová. K astronautike sa dostala cez inzerát v novinách. Začiatkom januára 1977 si v univerzitnom časopise The Stanford Daily prečítala informáciu o tom, že Národný úrad pre letectvo a vesmír hľadá mladých vedcov, ktorí by slúžili ako špecialisti na plánovaných vesmírnych misiách. Do 30. júna 1977 dostala NASA viac ako osem tisíc žiadostí. Vybrala z nich 35, z toho šesť žien. Sally Rideová bola jednou z nich a tak sa 16. januára 1978 stala súčasťou nového kozmického programu pod názvom Astronaut Group 8.
Päť rokov po tom ako prijali Sally Rideovú do NASA, vzlietla 18. júna 1983 na raketopláne Challenger STS-7 do vesmíru. Ako palubná inžinierka, ktorá obsluhovala robotické rameno bola jedným z piatich členov posádky. Vo veku 32 rokov sa stala prvou Američankou a v poradí treťou ženou v kozme. Druhou ženou vo vesmíre bola 19 rokov po Tereškovovej ďalšia sovietska kozmonautka Svetlana Savická, ktorá sa vydala na obežnú dráhu 19. augusta 1982.
Prvá misia Sally Rideovej vo vesmíre trvala šesť dní. Do kozmu sa dostala ešte jedenkrát, o rok neskôr. Počas dvoch misií strávila vo vesmíre celkove viac ako 343 hodín. Na obežnú dráhu sa mala pozrieť aj do tretice, nútená prestávka vesmírneho programu po tragédii raketoplánu Challenger jej však prekazila plány.
Z NASA odišla v roku 1989 a zamierila na Stanfordovu univerzitu, kde pracovala v Stredisku pre medzinárodnú bezpečnosť a kontrolu zbrojenia. Koncom 80. rokov získala titul profesora na Kalifornskej univerzite v San Diegu a venovala sa pedagogickej činnosti. Popri tom viedla projekty zamerané na popularizáciu vedy medzi študentmi.
Prvá americká astronautka, ktorá sa v roku 2003 stala členkou Astronautickej siene slávy, zomrela 23. júla 2012 v San Diegu vo veku 61 rokov na rakovinu pankreasu. "Sally Rideová prekonala bariéry so šarmom a profesionalitou a doslova zmenila tvár amerického kozmického programu," povedal v deň jej úmrtia riaditeľ NASA Charles Bolden. Vtedajší americký prezident Barack Obama ju nazval národnou hrdinkou a príkladom pre Američanky.