Väčšina slovenských poslancov Európskeho parlamentu (EP) podporuje plány na obnovu Ukrajiny. Najnovší vývoj na Ukrajine aj v súvislosti so zničením hrádze Kachovskej priehrady bol utorok doobeda témou rozpravy prebiehajúceho zasadnutia EP.
Ivan Štefanec (KDH) uviedol, že pre udržateľnú obnovu Ukrajiny sú potrebné zdroje a treba vytvoriť právny rámec na to, aby zhabaný ruský majetok mohol byť využitý na tento účel. Tiež treba vytvoriť rámec pre využitie súkromných zdrojov a sú tu aj verejné zdroje, ktoré už teraz EÚ poskytuje Kyjevu vo forme pôžičiek na zaistenie udržateľnosti verejných financií.
"Čo sa týka vstupu Ukrajiny do EÚ, verím, že to bude reálne do konca tejto dekády. Je dôležité, aby začali čo najskôr prístupové rokovania," povedal Štefanec. Zničenie Kachovskej priehrady vníma ako teroristické správanie Ruska a ďalší zo série útokov na civilné ciele. Aj preto EP diskutuje o ďalšom sprísnení sankcií voči Rusku.
Martin Hojsík (PS) tvrdí, že mierová obnova Ukrajiny v jej uznaných hraniciach musí byť "zelená". Až sa spustí proces rekonštrukcie, Ukrajina by mala využiť obrovskú šancu zavádzať zelenú energiu, prejsť na obehovú ekonomiku.
"To je aj obrovská príležitosť pre Slovensko, aby sme boli mostom medzi Ukrajinou a zvyškom Európy, aby východ Slovenska sa ocitol v strede diania," povedal. Vyslovil sa za členstvo Ukrajiny v EÚ a NATO, ale netrúfa si odhadnúť, kedy by k tomu mohlo dôjsť.
Eugen Jurzyca (SaS) si myslí, že intenzívna spolupráca s Ukrajinou je výhodná aj pre EÚ a najviac na tom môže zarobiť východné Slovensko.
"To, čo teraz treba urobiť, je pripraviť reálnu rekonštrukciu a aby sa Únia vyhla chybám, ako pri obilí z Ukrajiny, ktoré uškodilo našim farmárom. Všetky tieto kroky by sme mali urobiť v pláne na rekonštrukciu a ten spustiť v momente, keď to bude aktuálne," konštatoval. EÚ by mala zároveň dozrieť na to, aby sa obrovské sumy určené na obnovu nestratili. To znamená vynakladať zdroje na jasne stanovené ciele a podľa merateľných kritérií a kontrolu čerpania zdrojov EÚ zveriť štátom EÚ s nulovou korupciou.
Zničenie Kachovskej priehrady vníma Jurzyca ako útok na civilný cieľ, k čomu nikdy nemalo dôjsť. Dodal, že táto udalosť nemení postoj EÚ dosiahnuť mier na Ukrajine v jej medzinárodne uznaných hraniciach.
Robert Hajšel (Smer-SD) vníma snahy EÚ pomáhať pri obnove Ukrajiny ako realizovateľné až po skončení vojny. "My by sme sa v EÚ hlavne mali dohodnúť, že čo by Únia chcela rekonštruovať, koľko peňazí je ochotná tomu venovať a prípadne ktoré štáty by za ktoré sektory pri rekonštrukcii zodpovedali," vysvetlil. Je však podľa neho dôležité, aby pomoc bola pripravená ešte pred skončením vojny, a to tak, aby nešlo len o veľké zisky veľkých firiem a korupciu politických lídrov. Už teraz podľa neho existujú podozrenia, že Ukrajinci časť darovaných západných zbraní reexportujú do iných štátov.
Integrácia Ukrajiny do EÚ je podľa Hajšela "dlhá cesta", keďže Kyjev musí splniť všetky požadované kritériá. Ako väčšie riziko vníma vstup Ukrajiny do NATO, kde existuje možnosť spustiť článok päť, preto kým trvá vojnový stav na Ukrajine, jej vstup do Aliancie nepovažuje za možný.
Vladimír Bilčík (Demokrati) zdôraznil, že obnova znamená náklady vo výške stoviek miliárd eur. Teroristické zničenie Kachovskej priehrady spôsobilo nielen ekologické, ale aj veľké ekonomické škody a jej oprava si vyžiada ďalšie miliardy eur.
Na tento účel by preto mali byť použitý zmrazený majetok ruských zbohatlíkov. "Toto bude predmetom diskusií po tom, čo bude úspešne zakončená protiofenzíva a úsilie Ukrajiny vziať si späť to, čo jej patrí," konštatoval. Rekonštrukciu Ukrajiny vníma ako veľkú príležitosť pre EÚ i pre východné Slovensko, lebo investície do obnovy Ukrajiny sú investície v prospech Slovenska. Zároveň to pomôže Ukrajine pri plnení je integračných ambícií. Bilčík dodal, že tento proces musí obsahovať aj bezpečnostné záruky pre Ukrajinu, čiže jej členstvo v NATO, aby si niekto v Moskve o niekoľko rokov nepovedal, že opäť napadne svojho suseda.